Šikovní manipulátori vedia, že ich úspech takmer vždy súvisí so schopnosťou využiť psychologické slabiny svojich obetí. Typickým príkladom sú rôzne druhy zlaďovania sa, nazývané niekedy aj zrkadlenie, imitácia, mimikry alebo izopraxizmus. Zlaďovať sa dá s celou škálou prejavov, od verbálnej a neverbálnej komunikácie, až po štýl obliekania.
V tomto článku si povieme o zlaďovaní sa s názormi, presvedčeniami a hodnotami druhých ľudí. Táto technika sama o sebe nemusí byť manipulatívna, ale dá sa na manipuláciu zneužiť. Preto budeme v článku predpokladať, že cieľom druhého je manipulovať.
Ako to funguje?
Sú dve veci, ktoré musí manipulátor urobiť:
1. Zistiť naše názory
2. Vyjadriť, že jeho názory sú rovnaké
Na začiatok si pozrite celkom nevinný príklad:
M: „Kde ste boli tento rok na dovolenke?“
O: „Bola som v Chorvátsku, prečo?“
M: „Páči sa Vám v Chorvátsku?“
O: „Bolo tam nádherne.“
M: „Ja absolútne milujem Chorvátsko, presne preto, že je tam tak nádherne.“
Nejedná sa o žiadnu nepríjemnú manipuláciu, ale aj takáto malá zhoda v názoroch má často prekvapivé účinky na vzájomné sympatie.
Za manipuláciu to považujeme samozrejme vtedy, pokiaľ to robí manipulátor cielene.
O: „To, ako sa v poslednej dobe manipuluje s ľuďmi, je trestuhodné. Tu si už naozaj môže každý hovoriť, čo chce.“
M: „Úplne s Vami súhlasím. Čo by sa s tým dalo robiť?“
O: „Ľudia by mali byť braní na zodpovednosť za to, čo hovoria. A mala by byť prísnejšia kontrola všetkých médií.“
M: „Áno, to rozhodne. Som za, aby boli ľudia zodpovední za to, čo hovoria. Čo s tým môžeme robiť my?“
O: „My si môžeme akurát dávať pozor na to, aby sme neboli manipulovaní druhými.“
M: „To je naozaj dobrá myšlienka. Mali by sme si dávať pozor. Máte pocit, že je v našom okolí niekto, na koho by sme si mali dávať pozor?“
V tomto príklade sa manipulátor šikovne zladil s názorovou líniou partnera. Všimnite si, ako začali obaja používať „my“. Začalo sa medzi nimi budovať puto dôvery, ktoré však môže byť jednou stranou zneužité.
O: „To, čo robia na finančnom oddelení je nehoráznosť. Tvária sa, že majú plno práce. Pritom ich vidím stále postávať vonku a fajčiť.“
M: „Aj ja som si to všimol! Fakt sa tam len flákajú.“
Pokiaľ to M myslí vážne, tak je to v poriadku. Ale ak to robí cielene, aby si získal sympatie, tak je to jasná manipulácia.
Mnoho ľudí sa zlaďuje s názormi druhých, aby si získali ich sympatie. Je niekedy tragikomické pozorovať človeka, ktorý sa stretne s desiatimi ľuďmi a stotožní sa s ich názormi, aj keď sú úplne protichodné.
S kolegami nadáva na šéfa a so šéfom nadáva na kolegov. Potom s vrátnikom nadáva na šéfa aj kolegov a nakoniec doma ohovára vrátnika.
Typické situácie, v ktorých sa táto forma manipulácie vyskytuje:
– Hovoríte s nadšením o nejakom produkte alebo službe. Manipulátor je obchodník a kopíruje vaše názory, pretože vám chce podobnú vec predať.
– Vytváranie aliancií proti nepriateľom. Manipulátor sa pridá na našu stranu (ale rovnako môže byť v tom istom čase aj na druhej strane) a dúfa, že z toho vyťaží nejaký kapitál.
– Podporovanie predsudkov a názorov. Mnoho politikov pozná, aké predsudky a názory majú podporovať, aby ich ľudia volili. Jedná sa často o kombináciu s technikou apelu na populárny názor.
– Spravili sme zlé rozhodnutie, ale snažíme sa to sami pred sebou nejako obhájiť. Manipulátor podporuje našu obhajobu zlého rozhodnutia, pretože od toho očakáva nejaké zisky.
– Tam, kde sú dvaja v rozpore, si môže manipulátor vybrať, ktorú stranu podporí, aby získal nejaké výhody.
Ako sa brániť?
Je dobré mať prehľad vo svojich názoroch. Na akých dôkazoch sú založené? Aké existujú protichodné argumenty?
Je lepšie ponechať si vo svojich názoroch flexibilitu. Taktiež sa oplatí z času na čas vedome prehodnocovať svoje názory.
Aj keď sme sa raz alebo desaťkrát rozhodli jedným spôsobom, vždy sa môžeme rozhodnúť aj ináč a zmeniť názor. Je dobré nestať sa obeťou princípu záväzku a dôslednosti. Vždy môžete využiť asertívne právo zmeny názoru bez udania dôvodu.
Všímajte si, keď s vašimi názormi niekto okamžite súhlasí. Položte mu otázky, aby ste zistili, prečo má taký istý názor, ako k nemu dospel alebo na akých dôkazoch je založený. Neuspokojte sa len s tým, že druhý s vami (naoko) súhlasí.
Zatrénujte si v minivýzve
[WpProQuiz 87]
Páči sa ti článok? Budeme radi, ak o ňom povieš ostatným.
Hehe, kedysi som narazil na názor, že pomocou mirrorovania sa dá pomôcť pri balení žien. 😀
Ale na serióznejšiu tému: niekedy používam takú techniku mierne upravenú – snažím sa nájsť v názore človeka niečo s čím súhlasím a vyjadriť to.
Napr. Na výrok „Kiska je dobrý prezident.“ by som reagoval nejako takto: „Mne sa zdá, že sa naozaj snaží niečo dobré urobiť, hoci to neviem s istotou. Bol podnikateľ a vie, aké to je v tej oblasti ťažké a rozumie asi viac ekonómii, ako predchádzajúci prezidenti. Mám rád, keď sa ľudia snažia zlepšiť veci. Nie som si však istý, či politika je to najepšie riešenie, možno by dokázal vykonať viac dobrého iným spôsobom. Tiež nesúhlasím s niektorými jeho názormi a mám aj obavy, aby ho moc neskorumpovala.“
Na výrok „Kiska je zlý prezident“ by mi bolo ťažšie reagovať, ale asi by to bolo niečo takéto: „No mne sa na ňom napr. nepáči, že v rôznych prípadoch súhlasí s použitím sily na riešenie problémov. Keď štát schváli nejaký zákon, vždy je za tým vyhrážka, čo sa stane tomu, kto to poruší (zobratie majetku, basa, smrť, ak sa bráni). Tiež som si nie istý, či sú jeho úmysly ísť do politiky čisté – možno sa chce nabaliť na úkor druhých, aj keď sa viac prikláňam k názoru, že je tam z presvedčenia. No politická moc veľmi korumpuje a je možné, že ňou bude opojený alebo v snahe pomôcť niekomu veľmi ublíži. Tak ako o tom napísal Tolkien v Pánovi prsteňov, kde prsteň symbolizuje moc.“
Ako vidno, snažím sa ukázať svoj názor tak, aby sa zdal podobný druhému, ale mám zásadu vždy hovoriť pravdu o svojom názore (nevymýšľať si, že s niečím súhlasím, keď v skutočnosti nesúhlasím). Mojím cieľom je, aby druhý človek ľahšie pripustil, že realita môže byť ešte iná a aby bol utvrdený v tom, čo povedal podľa mňa správne a veril, že chcem spolu s ním hľadať pravdu.
Čo si o takomto prístupe myslíš?
Myslím si, že je to fajn prístup, sám ho často používam. Pri tomto prístupe je dôležité dať si pozor na používanie slovíčka ale. Keď chceme vyjadriť, že existuje viac ako jeden názor (keď druhý človek povedal názor a my chceme pridať svoj), tak je dôležité používať spojku „a“ namiesto „ale“. Napr: Tebe sa to páči a mne sa to nepáči. VS. Tebe sa to páči, ale mne sa to nepáči. Spojka „ale“ vždy prikladá väčšiu váhu tomu, čo nasleduje po nej, a preto vytvára dojem, že síce akceptujem tvoj názor, ale môj je dôležitejší.
Prispôsobovanie sa názorom sa dá robiť aj tak, že si vyberieš tú časť názoru druhého človeka, s ktorou dokážeš súhlasiť. To je tá technika, ktorú robíš ty. Keď napr druhý povie „Kiska je dobrý prezident.“, tak za seba popíšeš tie časti názoru, ktoré s druhým súhlasia, a zároveň pridáš aj niektoré, ktoré sa líšia. Je to podľa mňa úprimný spôsob, ako sa s druhým zladiť, aj keď sa vaše názory v niečom líšia.
Teším sa, že ten prístup považuješ za fajn, dáva mi to väčšiu istotu, že to nerobím nadarmo. 🙂
To stým „ale“ viem. Napísal som to narýchlo zjednodušene, aby som opísal princíp. Každopádne myslím, že pripomenutie mi prospeje.