Stretli ste sa už s taktikou drsného muža?

Stretli ste sa už s taktikou drsného muža?

Jedno vám chceme povedať rovno: Radšej si tento článok poriadne prečítajte, pretože mnohí manipulátori sa radi hrajú na „drsňákov“.

A robia to presne tak, ako sme si ukázali v prvej vete. Predstavte si, že za vami príde váš šéf, kolega alebo obchodný partner a povie:

„Aby ste nemali zbytočné ilúzie: Moje požiadavky sú jasné a nič sa na nich nebude meniť. Tento týždeň ostaneme každý deň o hodinu dlhšie. Bez diskusie.“ (spojené s tabuizáciou)

„Dopredu vám hovorím, že s cenou nepôjdeme ani o cent dole. A ak nechcete zbytočne strácať čas, bude najlepšie, ak sa rovno dohodneme.“

„Jedno vám poviem rovno: V tomto oddelení máte príliš vysoké platy. So mnou to takto určite nebude.“

Hraný hnev a zlosť samozrejme dopomáhajú manipulátorovi, pretože jeho cieľom je vyvolať strach a poslušnosť.

Táto taktika funguje hlavne na opatrných ľudí, ktorí sa vyhýbajú konfrontáciám. Nechcú sa hádať ani hnevať a tak často radšej ustúpia.
Ako ste si všimli, manipulátor vždy od začiatku zdôrazňuje svoju pozíciu „drsňáka“:

„Dopredu vám hovorím, …“

„Jedno vám poviem: …“

„Aby sme si rozumeli, …“

„Aby bolo jasné, …“

„Aby ste nemali zbytočné ilúzie: …“

Snaží sa tak vytvoriť rámec vnímania, v ktorom neexistuje žiaden priestor na vyjednávanie ani diskusiu. Zdanlivo jediné východisko je akceptovať manipulátorove požiadavky.

Ako sa môžeme brániť?

Jednou z najlepších obrán je taktika „ignorovať a pokračovať“.

Ide o to nenechať sa zastrašiť ani nahnevať výrokom manipulátora.

Rozhovor treba vrátiť do vecnej roviny a zamerať sa na hľadanie riešení, ktoré budú akceptovateľné pre obe strany.

Rozhodne by ste mali mať jasno v tom, čoho ste sa ochotní vzdať a čoho nie. Je jedno, ako veľmi vás manipulátor zastrašuje. Vždy by ste mali poznať svoju hodnotu a svoje hranice, pod ktoré nepôjdete.

Teraz môžete opäť spustiť kvíz.

Chceš ešte viac zdokonaliť svoje komunikačné schopnosti? Môžeš sa prihlásiť do hravého online tréningu alebo do mailingu a nič nové ti neunikne.

Páči sa ti článok? Budeme radi, ak o ňom povieš ostatným.

5 komentárov

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

  • zaujímavé, chválim prácu.

    Juraj Richtárik Reply
  • Taktika drsnej ženy niekedy naberá na obrátkach viac – nemáte špeciálne označenie ?

    Spojené s jej neverbálnymi prejavmi je to niekedy prosto ako tank. Odolať v pokoji a nenechať sa vyprovokovať, to chce už riadny progres. Zvlášť ak situácia neumožňuje tváriť sa, že nepočujete a nereagovať hneď. Čo vtedy? Postaviť sa čelom a dať najavo, že nemá nado mnou moc?

    Jarmila Semanová Reply
    • Vždy, keď sa cítime byť pod útokom, spúšťa časť mozgu nazývaná limbický systém (a najviac amygdala) reakciu, ktorá pozostáva z krátkeho ustrnutia a následného útoku alebo úteku. Popri tom sa v tele rozbehnú fyziologické procesy, ktoré nás na danú akciu pripravujú (napríklad vylúčenie adrenalínu, kortizolu, atď..). Zároveň sa aktivujú emócie, ako napríklad strach či hnev.

      Postaviť sa čelom mi znie tak trochu ako útok, ale možno to myslíte viac rovnocenne. Ja sa zväčša snažím o čo najviac neutrálny prístup, napríklad o zvedavosť. Reakcia, ktorú trénujem pre takéto prípady, je povedať si v mysli „zaujímavé“ a začať sa druhého pýtať, kam presne smeruje, čo mi vlastne chce povedať, aký je pre neho ideálny výsledok, atď.. ťahať to celé do záujmu a konštruktívnosti. Druhého to zväčša zaskočí, pretože čakal boj, ale prišla spolupráca. Samozrejme, nie vždy sa mi takáto reakcia podarí, ale dôležité pre mňa je vytrvalo sa snažiť 🙂

      Michal Šoltés Reply
  • Kviz som sice zvladol, no v realite mi to prfide dost narocne. „Vypočuť si a nereagovať. Zostať pokojný a nenechať sa zastrašiť“. Nejaku vnutornu emociu by to vo mne totiz urcite vyvolalo, a aby som neostal nicho zastraseny, asi by bolo pre mna dobre dat ju nejakym sposobom von.

    Michal Mihálik Reply
    • Súhlasím s tým, že to je náročné. Útoky v nás prirodzene vyvolávajú nejakú emóciu. Vnemy sa do nášho centra emočných reakcií – amygdaly, dostanú rýchlejšie ako do mozgovej kôry. Najskôr nám teda nabehne emócia, a až potom ju môžeme vedome ovplyvňovať, regulovať. Tréningom sa dá vybudovať návyk, vďaka ktorému oslabíme emočnú reakciu a posilníme racionálnu reakciu – je to podobný tréning, ako keď sa pri bojových umeniach človek naučí nezatvoriť oči, keď mu ide úder priamo na tvár. Vyžaduje to však čas a snahu.

      Michal Šoltés Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.