Ako podať kritiku a nenarobiť si pritom nepriateľov

Ako podať kritiku a nenarobiť si pritom nepriateľov

 

Pán Malý s pánom Strohým boli prezentovať pred vedením svoj nápad ako zlepšiť chod firmy. Prezentácia dopadla dobre. Obidvaja páni odchádzajú spokojne do kancelárie a zhovárajú sa o prezentácii. Pán Malý nadšene rozpráva ako sa cítil a že to bolo celé super, keď tu zrazu ho preruší pán Strohý so slovami: „Počuj, nechcem ti kaziť ilúzie alebo ťa kritizovať, ale tvoje slová mi to teraz pripomenuli. Často používaš slová typu takže, dobre alebo ehm. Všimol som si to aj počas prezentácie a nepôsobilo to vôbec dobre. Mal by si s tým niečo robiť.“

Pán Malý stíchne a jeho nálada padá na bod mrazu. Zvyšok cesty sa už nerozprávajú.

Pána Strohého táto náhla zmena nálady pána Malého zaskočí a tak sa ho snaží nejak povzbudiť: „Ináč to bolo veľmi dobré. Celá ta prezentácia bola fajn. Len tie slová. No, chápeš… . Ja ti chcem len dobre.“

Pán Malý náhle vybuchne: „Prosil ťa niekto o tvoje rady? Kebyže chcem vedieť tvoj názor, tak sa ťa opýtam! Nemyslíš?! Fakt díky za to, že si mi pokazil náladu!“

Ako by ste sa cítili v koži pána Malého?

Stalo sa vám niečo podobné? Zažili ste situáciu, kedy ste chceli niekomu s dobrým úmyslom podať spätnú väzbu a skončilo to zle? Alebo ste boli na strane kritizovaného?

Ako podať kritiku, ktorú chce väčšina počuť?

V prvom rade zabudnite na slovo kritika. Je to ponižujúce slovo, ktoré vytvára nerovnováhu medzi zúčastnenými stranami. (Kritizujúci sa svojimi radami stavia do nadradenej pozície, pretože on to vie lepšie ako kritizovaný.)

Pred podaním spätnej väzby je dobré vedieť, čo ňou chceme dosiahnuť. Chceme druhého nahnevať a spraviť z neho neschopného alebo je naším cieľom pomôcť mu, aby sa poučil a nabudúce to spravil lepšie.

Zásady tvorenia konštruktívnej spätnej väzby (tzv. technika sendviča):

  • Opýtajte sa druhého, či chce počuť Váš názor (spätnú väzbu). Ako sa hovorí:Nevyžiadaná rada, nie je radou. Nie vždy máme v danej situácii chuť vypočuť si názor druhého, aj keby bol akokoľvek prínosný.
  • Otvorte si cestu k druhému. Povedzte mu, čo konkrétne sa Vám na jeho práci (prístupe) páči. Čo si vážite, oceňujete a prečo. Život nie sú len chyby, ktoré treba odstrániť. Zamerajte sa na to, čo je pozitívne. Budete tak budovať kvalitnejšie a pevnejšie vzťahy.
  • Zamerajte svoje myslenie na budúcnosť. Ako by sa daná vec dala urobiť lepšie. Idete druhému pomôcť a nie ho udupávať. Navrhnite možné zlepšenia. Ako by sa to dalo spraviť v budúcnosti lepšie.
  • Znovu zopakujte to, čo si vážite alebo sa vám páči na práci/správaní druhého.

 

Základné pravidlá podávania konštruktívnej spätnej väzby (tzv. technika sendviča)

  • Zabudnite na slovíčka ALE, VŠAK a namiesto nich používajte spojku A alebo rozdeľte vetu na dve. Príklad: Páčil sa mi tvoj prejav, ale nabudúce by si sa mohol viac pozerať na prítomných a nie len po stenách. Práve slovo ALE spôsobuje to, že spätnú väzbu bude daný človek vnímať ako niečo negatívne a nie pozitívne. Správne: Páčil sa mi tvoj prejav, bol stručný a výstižný. V budúcnosti by som sa možno snažil viac pozerať na prítomných. Vzbudzuje to lepší dojem a udržiava ich to v pozornosti.
  • Vžite sa do situácie druhého. Využite empatiu. Ako by ste chceli, aby vám niekto podal spätnú väzbu. Ak by ste ju chceli počuť priamo, tak sa skúste zamyslieť, či všetci ľudia okolo vás sú takí istí ako vy a či si tou priamosťou nerobíte viac problémov ako úžitku.

Prečo je dôležité hľadať riešenie a nie len popisovať to, čo bolo zlé?

Ak ponúkame druhým možné riešenia budúcich situácií, podávame im tým pomocnú ruku. Necítia sa tak, že im niekto nadáva, že sa niekto nad nich povyšuje, ale naopak, majú pocit, že niekomu na nich záleží (to je veľmi príjemný pocit). Práve tento pocit prijatia a pomoci otvára cestu k zmene.

Ak len popisujeme, čo bolo „na hovno“, nič neriešime. Sám kritizovaný možno vie, že to nespravil dobre, no iná lepšia možnosť mu zatiaľ nenapadla.

Skúste prísť s nápadom, ktorý by mu mohol pomôcť pri riešení jeho situácie. Upevníte si vzťah a budete mať zo seba dobrý pocit, že ste pomohli druhému.

Základný rozdiel medzi kritikou a spätnou väzbou

 

[table id=13 /]

 

Ako mohol reagovať pán Strohý z nášho príkladu?

 

Pán Strohý: „Máš pravdu. Prezentácia bola veľmi fajn. Super bolo ako si na nich vytiahol tie čísla, až im sánky spadli. Páčilo sa mi aj s akou istotou si odpovedal na ich otázky. Pritom mi napadá. Všimol som si, že si dosť často používal slová typu takže, dobre alebo ehm. Trošku ma to rušilo. Možno by si ich mohol nabudúce skúsiť nejak obmedziť. Napríklad, že sa vždy na začiatku vety zamyslíš a až keď máš premyslený začiatok, začneš rozprávať. Inak sa mi to celé veľmi páčilo a som nadšený, že to tak skvele dopadlo.“

Ako na vás pôsobí teraz spätná väzba pána Strohého? Podeľte sa o svoje názory pod článkom.

Teraz môžete opäť spustiť kvíz.

Chceš ešte viac zdokonaliť svoje komunikačné schopnosti? Môžeš sa prihlásiť do hravého online tréningu alebo do mailingu a nič nové ti neunikne.

Páči sa ti článok? Budeme radi, ak o ňom povieš ostatným.

Optimista, milovník života a ľudskosti, hobby freediver. Ak neškolím alebo nedohadujem nejaké nové zaujímavé spolupráce, môžete ma nájsť s rodinou a priateľmi alebo vo vode ako sa potápam. P.S. Dobre vychladená kofola nikdy nemôže byť zlá ;) Moje motto je: "Spero dum spiro" (Dúfam, kým dýcham)

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.