Už ste niekedy sedeli v divadle či kine a šomrali si popod nos, že film je hrozný a nedá sa vydržať? No napriek tomu ste ostali v kine až do konca, lebo ste si zaplatili za lístok? Už ste sa niekedy prejedli jedla, ktoré vám nechutilo, no „keďže ste ho kúpili, tak si ho aj zjete“? Alebo ste niekedy pocítili na vlastnej koži presvedčenie, že pokiaľ nedokončíte, čo ste začali, bola to len strata času a financií? Jednali ste v rozpore so svojim názorom a odišli ste z kina skôr? Alebo ste jedlo nedojedli? Nedokončili ste projekt? Nie? Pravdepodobne ste sa stali obeťou klamu utopených nákladov.
Človek moderný ako druh sa vyvinul na základe niekoľkých prehistorických čŕt, medzi ktoré patria okrem iných konzistencia, vlastníctvo či vnímanie investícií v podobe zdrojov alebo času. Tieto charakteristické vlastnosti pridali našej evolučnej stratégií ten správny šmrnc, no odrazili sa aj v iných sférach našich životov.
V roku 1985 sa dvojica psychológov Hal R. Arkes a Catherine Blumer rozhodli preskúmať iracionálne ekonomické správanie, ktoré neskôr pomenovali ako “klam utopených nákladov” (z ang. prekladu sunk-cost effect alebo známy aj ako sunk cost fallacy). Tento efekt spôsobuje, že akonáhle zainvestujeme náš čas, snahu alebo zdroje do našej cesty, budeme sa jej snažiť držať až do samotného konca.
Ako príklad môžem uviesť na začiatku spomínané predstavenie v kine. Lístok ste si už kúpili pri vstupe. Predstavenie je hrozné a vyhliadky, že sa dej zlepší, sú minimálne. Tým, že sa rozhodnete pokračovať a zostať sedieť v kine do konca nielenže prichádzate o financie za vstupné, ale míňate ďalšie zdroje v podobe času stráveného v divadle.
Podobný experiment spravili aj Arkes s Blumerovou. Pri predaji sezónnych vstupeniek do divadla vytvorili tri typy lístkov – 15, 13 a 8 dolárové, vďaka ktorým mohol návštevník ísť na niekoľko predstavení v sezóne. Tým vznikli tri skupiny návštevníkov divadla, z ktorých dve, ktoré mali lístky za 13 a 8 dolárov, mali lacnejšie lístky kvôli “promovaniu divadla počas sezóny”. Každá skupina sezónnych lístkov bola viditeľne rozlíšiteľná, preto pri vstupe mohli jednoducho a presne zistiť, do ktorej skupiny návštevník patrí.
Výsledkom bolo, že ľudia, ktorí zaplatili za lístok najviac, zároveň aj navštívili divadlo najväčší počet krát. Tlačil ich pocit potopených nákladov.
Psychológovia opätovne dokázali prítomnosť daného efektu a my ho zažívame na dennej báze. Ocitáme sa v nefungujúcich priateľstvách či partnerstvách, ktoré nechceme skončiť, lebo sme do nich zainvestovali veľa času. Kupujeme si štvrtú knihu po trilógií, ktorú sme nečítali, pretože už máme tri knihy zo série. Neodídeme z nudnej akcie len preto, že sme si ju zaplatili.
Ja osobne som pocítil efekt utopených nákladov pri štúdiu na vysokej škole, kedy som si v druhom ročníku prvého stupňa v zimnom semestri povedal, že tie stratené financie na poplatkoch či osobný čas venovaný prácam a učeniu sa nestoja za to, aby som do toho investoval ešte viac. Aj keď mi mnohí opakujú, že “už som to mohol dokončiť, keď som bol tak ďaleko”.
Máte aj vy zážitok s klamom utopených nákladov? Potešíme sa, ak nám ho napíšete do komentára.
Ak máte chuť spoznať 51 ďalších omylov v myslení, ktorých sa bežne dopúšťame, odporúčame vám knihu Umenie jasného myslenia.
článok zaujal, prosím doplniť zdroje(link), na tie výskumy.
ďakujem
Táto štúdia je veľmi zvláštna, ja za seba môžem potvrdiť, že veľmi ťažko sa mi vypína hlúpi film, zato článok nie. A o činnosti kde musím aktívne pracovať poznám skôr presne opačný efekt (prokrastinácia). Már rozpísaných asi 10-20 esejí, a na eseji o SLOBODNEJ VOLE (snáď môj Magnum opus:)pracujem ako som dnes zistil už rok!!!
Takže to skôr vyzerá, že tá štúdia (aspoň podla týchto par riadkov v článku) odkryla len jednu stranu mince (Prosím doplniť, ak sa mýlim).
Dokonca aj v prírode nejaký druh vie zvrátiť graviditu, pokiaľ klesne príjem potravy a hrozí obdobie hladu. Dokonca aj autor ukončil štúdium.
Takže, keď nad tým premýšľam(z evolučného hľadiska), tak ak sú v hre naše vlastné zdroje – vieme lepšie zhodnotiť či projekt prerušiť, alebo samotná práca na projekte nás natoľko obohatila, že to nevyhodnocujeme ako stratu.
Na rozdiel od príbehu(filmu), ktorý len pasívne sledujeme.
Prečo?
Lebo vlastný čas čo do toho dáme, nevieme správne ohodnotiť,
– buď preto lebo aj tak nemáme čo na práci,
– nemusíme nič robiť – a informácie prúdia,
– náš čas má menšiu hodnotu, ako akákoľvek informácia,(
– zvedavosť ako film dopadne (vysvetlenie od kolegyne).
Ďalší dôvod môže byť tento: film je zlý, ale môžno len preto, lebo sme ho nepochopili, a nepochopili sme ho preto, lebo ešte nemáme všetky informácie o ňom. Ale ak ho dopozeráme, tak ich získame. Čo je pre nás cenná informácia.
PS: knižku v martinuse si pozriem
Ahoj Tomi,
Som veľmi rád, že ťa článok zaujal. A tiež ti chcem zaželať všetko dobré k úspešnému roku písania. 🙂 Dúfam, že všetko dobre dopadne.
Ohľadom štúdie a odhaľovania jednej strany mince môžem potvrdiť, že z veľkej pravdepodobnosti tomu aj tak je. Na rozhodovanie jednotlivca má podľa mňa vplyv veľmi veľa premenných a samotný efekt utopených nákladov z môjho pohľadu určite nie je jediný, ktorý na nás v danej chvíli pôsobí. Čo i len na našom portáli vieš nájsť články, v ktorých sa jednotlivé témy a vplyvy prekrývajú. Ak článok pôsobí inak, tak to bolo zle odkomunikované z mojej strany, za čo sa ospravedlňujem.
Druh, ktorý vie zvrátiť graviditu, sa prispôsobil svojmu prostrediu. To isté by sa dalo aplikovať na druh jašterov (pokiaľ sa nemýlim, sú to aligátory), ktorí pre zmenu vedia zmeniť pohlavie na základe teploty, v ktorej vajíčko je. Tiež je to adaptácia na prostredie. Klam utopených nákladov mohol vzniknúť kvôli tomu, že náš druh má zraniteľné potomstvo. Počas tehotenstva a v období po pôrode je matka aj dieťa najzraniteľnejšie. Aby sa muž uistil, že jeho gény budú prenesené ďalej, musí z môjho pohľadu “investovať” čas i zdroje, aby sa jeho potomstvo dožilo plodného obdobia a množilo ďalej. Preto, ak už sa rozhodne investovať do matky počas tehotenstva – prvých 9 mesiacov, je menšia šanca, že muž po pôrode matky zmení názor.
Týmto uvažovaním určite nechcem naznačiť, že existuje jediné správne riešenie. Nepopieram, že muž mohol byť iba zvedavý, poprípade, že by si mohol povedať, že iná matka mu porodí lepšie potomstvo. Alebo, že porodené potomstvo nie je jeho. Článok mal skôr nastoliť zrkadlo niektorým prípadom “investícií” a niektorým našim rozhodnutiam, ktoré robíme na dennej báze a robíme ich z presvedčenia, že keď…, tak už…
Čo sa týka štúdie, môžeš ju nájsť tu:
https://pdfs.semanticscholar.org/e456/4b88ca2349962a707b76be4c75076ad6bd43.pdf a na konci sú odkazy na ďalšie materiály. K tomu som si prečítal knižku spomínanú v článku a knihu na tému evolúcie “Na počiatku bol sex” od Christophera Ryana a Cacildy Jethá. Odporúčam ich, lebo všetky zdroje priniesli zaujímavý pohľad.
Ak by si chcel podebatovať na túto tému, dobehni na psychohry alebo nejaký iný event. Verím, že tam by sme vedel spraviť priestor. 🙂
„“Ak by si chcel podebatovať na túto tému, dobehni na psychohry alebo nejaký iný event. Verím, že tam by sme vedel spraviť priestor. „“
beriem za slovo:)
mohlo by sa to volať: Všetko, čo ste kedy chceli vedieť o SEBE (psychologii), ale báli ste sa opýtať:)
Zaroveň by sme tam mohli skusiť nejakú formu DISKUSNEJ DEBATY na zaujímave temy:
– nomen omen – co nas vsetko determinuje?
– ovplyvnuje jazyk v ktorom myslime – citame to ako myslime?
– kto skorej zmeni svoj svetonázor: bohatý, chudobný, VS, SS, ZS, úspešný či ne. človek?
Ano 100% suhlasim ze to fungujepri investiciach.Nie som zasobeny studiami,ale som 25 rokov uspesny „iba“priekupnik.Na utopene naklady nikoho netreba ani upozornovat,nechava sa to na jeho sedliackej presibanosti a kombinuje sa to s chamtivostou.Myslim,ze netreba cloveka zovseobecnovat so zvieratom,lebo oko jediny je kulturny tvor a z toho vyplyvaju jeho specificke modely spravania.S vdakou IGI Laird of Dunans.Vzdy ma potesi,ked viem o com sa rozprava.
Pingback: Ako reagovať, keď vás niekto postaví pred hotovú vec — Otvorená Hra