Kvíz: Rozpoznáš pravú asertivitu?

Je pravda, že mamička s dcérkou boli v krízovej situácii. Avšak tá už bola v tomto bode zažehnaná a preto v prípade najasertívnejšej reakcie mamička myslela aj na kaviareň, ktorá má s prevádzkovaním WC náklady a ponúkla sa za jeho použitie zaplatiť. V druhých dvoch prípadoch sa skôr snažila svoje správanie ospravedlniť (keďže upozornenie zo strany servírky zrejme vnímala ako výčitku) a rýchlo z nepríjemnej situácie odísť.

Ak je pán Malý skutočne nastavený na spoluprácu, hľadá najlepšiu možnosť pre seba, i pre šéfa. Ak by trval na tom, že si zoberie dovolenku, kedy chce, je možné, že to je preto, lebo chce ostatným dokázať, že s ním nebudú manipulovať. Preto nevidí, že to možno ani nie je ich zámerom. V druhom, neasertívom prípade sa snaží mať navrch tým, že šéfovi zdôrazní, že robí niečo, čo nemusí. Manipuluje situáciu, tak aby to vyzeralo, že šéf je jeho dlžníkom.

V asertívnej – spolupracujúcej možnosti manžel myslí zároveň na seba (svoju únavu), aj na manželku (jej potrebu funkčnej umývačky) a zameriava sa na konštruktívne riešenie. Ak toto nastavenie nemá, ale snaží sa silou mocou si ochrániť iba svoje potreby, tak buď manželku „vychováva“ a nepriamo ju obviňuje z neohľaduplnosti alebo jej potrebu zamietne ako menej dôležitú a čaká, že sa mu manželka prispôsobí, zabudne na svoje domáce práce a pôjde s ním oddychovať. Samozrejme je ešte mnoho iných výrokov a taktík, ktoré zvyknú ľudia používať (pokojne nám ich napíšte do komentára).

Keď Andrej skutočne myslí aj na kamarátov, tak berie do úvahy, to čo o nich vie – že sú nefajčiari a otvorene sa ich pýta, čo sú ochotní sa mu prispôsobiť alebo nie. Do asertivity patrí aj vedieť požiadať o láskavosť (objednanie obeda). V ďalších dvoch prípadoch sa snaží kamarátov nenápadne vmanipulovať do toho, aby sa mu prispôsobili a pritom sa snaží, aby to vyzeralo, že im to vlastne nevadí, alebo to dokonca chcú (ponúka mentolky). Menej asertívni kamaráti sa môžu prispôsobiť, no nebudú sa potom cítiť dobre.

Keď komunikujeme skutočne asertívne, tak predpokladáme, že aj druhí ľudia sú nastavení na spoluprácu (pokiaľ jasne nedali najavo, že tomu tak nie je). Pokiaľ má pani tento predpoklad, tak počíta s tým, že jej spolusediacemu stačí poskytnúť informáciu a on už bude vedieť ako s ňou naložiť. Zrejme bude hovoriť tichším hlasom, tak aby ju mladý muž počul, no aby ju nepočul celý autobus. V rámci ozajstnej asertivity by sme sa mali vyhýbať čítaniu myšlienok druhých (zrejme ste si nevšimli), či dokonca usudzovaniu o tom, čo urobia alebo nie (určite uvoľníte miesto).