Efekt vlastníctva alebo svoje si tak ľahko nedám

Efekt vlastníctva alebo svoje si tak ľahko nedám

Hovorí sa, že aj exkrement smrdí lepšie, ak je náš vlastný.

Väčšina ľudí meria hodnotu vecí, ktoré im patria, trochu odlišným metrom.

Najčastejšie sa stretávame s tým, že ľudia svoje majetky, činy alebo názory nadhodnocujú.

Spomínate si na to, keď vám niekto hovoril:

„Ja pracujem už 30 rokov. Zažil som už všetko a mám na to jasný názor, tak čo mi tu chce niekto hovoriť.“

Toto je typický príklad pocitu vlastníctva určitého názoru. Sila pocitu vlastníctva je podporená tým, že vytvorenie tohto názoru trvalo dlhý čas a bolo spojené s veľkým úsilím.

Podobné pocity môžeme mať k rôznym veciam:

„Na môj tím nedám dopustiť.“

„No a čo, keď je môj počítač starý a pomalý, ale je stále dobrý, som na neho zvyknutý.“

„Prečo by sme mali meniť priestory, však tu sme už zabehnutí.“

„Toto je už odjakživa moje miesto na sedenie.“

Môj príbor, moja posteľ, moje miesto v prednáškovej sále, moje auto, môj dom, moja firma, … Sila vzťahu k „mojím veciam“ je veľmi silná. Samo o sebe je to prirodzené, ale aj tento princíp sa dá využiť na manipuláciu. Ukážeme si niekoľko spôsobov.

  • Šéf dá svojmu obľúbenému manažérovi najlepšiu kanceláriu s krásnym výhľadom. Chce vďaka tomu získať jeho priazeň a vyvolať v ňom ešte hlbší pocit zodpovednosti za dobrý chod firmy.
  • Veľké firmy umožňujú svojim zamestnancom nakupovať firemné akcie, vďaka čomu sa posilňuje ich lojalita a dobrý vzťah k firme.
  • Politici hovoria o dedičstve našich praotcov alebo o tom, ako je naša krajina vlastníctvom všetkých občanov, aby vytvárali v ľuďoch sympatie a pozitívne pocity nielen ku krajine, ale samozrejme aj ku vlastnej osobe.
  • Keď sa hokejistom darí, tak sú to naši chlapci. Každý sa s ich úspechom chce identifikovať. Keď prehrávajú, tak sú to „tí neschopáci“. Často si privlastníme len to, čo je dobré.
  • Panovníci odjakživa rozdeľovali majetky a privilégiá medzi nižších šľachticov. Ak prišli zlé časy, napríklad vojenské ohrozenie zvonku, mali títo ľudia omnoho väčšiu motiváciu brániť svoje statky v porovnaní s tým, keby im nepatrili. Navyše si tým panovník udržoval ich priazeň na základe princípu reciprocity.

Ako sa môžeme brániť?

Pri obrane nejde o to aktívne sa niečomu brániť, ale ide skôr o to uvedomiť si, kedy nás efekt vlastníctva brzdí.  

Môžeme si položiť otázku: Manipuluje nás niekto, alebo sa manipulujeme sami efektom vlastníctva? Držíme sa iracionálne nejakých myšlienok, názorov a presvedčení iba preto, lebo sú naše? Nájsť odpoveď nie je jednoduché. Vyžaduje to schopnosť pozrieť sa na seba kriticky a zároveň konštruktívne.

Efekt vlastníctva si môžeme taktiež všimnúť na ľuďoch v našom okolí. Mnohí sa neradi vzdávajú svojich názorov alebo spôsobov správania práve kvôli efektu vlastníctva. To môže mať neblahé následky, napríklad na rozvoj firiem, efektivitu práce alebo ich osobnostný rast.

Ak chceme bojovať s efektom vlastníctva u druhých ľudí, musíme si uvedomiť, že efekt vlastníctva je často veľmi iracionálny a je silne prepojený s emóciami. Pri pokusoch o zmenu racionálne argumenty často zlyhávajú.
Mali by sme dať druhým ľuďom jasne najavo, že chápeme, že vzdať sa niečoho vlastného môže byť emocionálne veľmi bolestivé.

Zmena sa však dá dosiahnuť menšími krokmi, alebo rôznymi garanciami. 

Zmeny je dobré robiť po malých častiach a postupne. Ak si človek zvykne na malé zmeny, časom bude odhodlaný spraviť aj väčšie. Taktiež môžeme použiť garanciu skúšobnej fázy – ak sa nový prístup neosvedčí, nechávame človeku možnosť vrátiť sa k pôvodným spôsobom. V skúšobnej fáze človek často získa skúsenosti alebo údaje, ktoré ho presvedčia o výhodnosti nového spôsobu fungovania (za predpokladu, že je naozaj výhodnejší).

Zamyslite sa nad tým, či ste sa už niekedy stali obeťou efektu vlastníctva. Budeme radi, ak sa s nami podelíte o svoje postrehy v komentároch.

Chceš ešte viac zdokonaliť svoje komunikačné schopnosti? Môžeš sa prihlásiť do hravého online tréningu alebo do mailingu a nič nové ti neunikne.

Páči sa ti článok? Budeme radi, ak o ňom povieš ostatným.

9 komentárov

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

  • Ja som napríklad triedna učiteľka a je to jeden z faktorov, ktorý ma najsilnejšie drží v mojom zamestnaní – „moja trieda“. Keby som nemala „svoju triedu“, asi by som mala väčšiu tendenciu rozmýšľať o zmene zamestnania.

    Ľubica Šoltésová Reply
  • Casto sa mi stava pri update nejakeho programu ktory pouzivam, alebo stranky ktoru navstevujem (hlavne facebook, alebo nedavno aj google maps), ze si neviem zvyknut na novu verziu, a chcem naspat stary vzhlad / stare ovladanie na ktore som zvyknuta. A potom po par dnoch (prip. tyzdnoch) nadavania si vacsinou zvyknem, a v pripade ze zmena bola naozaj k lepsiemu tak to aj uznam. Akurat na tie nove Google mapy si stale neviem zvyknut, tam bol moj efekt vlastnictva asi naozaj dost silny 😀

    Ivica Reply
  • Ja som bol tiež triednym učiteľom. Jediné, čo ma však už v škole držalo bola moja trieda. Bohužiaľ, keď som si ale zvážil plusy a mínusy, tak vyhral odchod zo školy. Moje ciele mi teda pomohli prekonať efekt vlastníctva :).

    Martin Čajko Reply
  • Ivica: tak užívaj .openstreetmaps.org 😉 Podnetný článok, no mám subjektívny dojem, že nemám takéto vlastnícke maniere. Vždy zvažujem racionálne argumenty ± a rozhodujem. Umelo vyvolaná emočná väzba na veci ( hmotné/nehmotné ) je podľa mňa jeden z veľkých problémov ( massmediálne riadený ). Ďakujem za zaujímavý článok.

    Roland Varga Reply
  • Ako do tohto zapadá motív „cudzie je lepšie“ a komparácie (limitná užitočnosť a.k.a. marginal utility, ktorá nás núti porovnávať benefity inej voľby)?
    Na svoje majetky rýchlo zabudneme, ak vidíme niečo krajšie, nech je to hoc aj susedova koza, ktorá dá o deciliter viac mlieka, alebo keď si mám vybrať z dvoch obrazov, tak ma bude stále škrieť pocit, že ten druhý mohol byť lepší.
    Nie je to náhodou v rozpore? Alebo je to subčasť? (ešte som nepriešiel všetky články, tak neviem či sa to niekde rozoberá)

    Matej Koláč Kováč Reply
    • Myslím, že tieto dve tendencie sa nevylučujú. Inak povedané, sú situácie, kedy sa sami manipulujeme tým, že sa príliš zameriavame na to, čo „vlastníme“ a sú situácie, v ktorých sa príliš zameriavame na cudzie a podhodnocujeme svoje.
      Dôležité je, či si to v oboch prípadoch dokážeme uvedomiť a následne zefektívniť svoje rozhodovanie a správanie.
      Článok na efekt „cudzie je lepšie“ tu zatiaľ nie je, ale ďakujem za inšpiráciu, pridám si ho do zoznamu budúcich článkov 🙂

      Michal Šoltés Reply
  • To mi pripomína staré a známe „moja mama/stará mama varí lepšie ako tvoja“. 😀

    Veronika Dufalova Reply
  • Pingback: Ako sa brániť proti manipulátorovi, ktorý svoje názory prispôsobuje ako chameleón — Otvorená Hra

  • Pingback: Ako sa brániť proti manipulátorovi, ktorý svoje názory prispôsobuje ako chameleón - Manipulácia - Čarodejníctvo

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.