Korporátny psychopat – ako spoznať psychopatického manažéra?

Korporátny psychopat – ako spoznať psychopatického manažéra?

Aký typ človeka sa Vám vybaví, keď počujete označenie psychopat? Známy masový vrah? Utiahnutý sused žijúci sám, ktorý Vám nikdy neodzdraví, uhýba očami a kráča trochu neistým krokom? 

Asi Vás prekvapí, ale psychopat je oveľa častejšie šarmantný, okúzľujúci, pre mnohých charizmatický, milý a empatický človek, ktorý si chce získať Vašu dôveru. Ale iba pre to, aby Vás mohol zničiť.

Pojem psychopatia je dnes odborne v psychiatrii označovaná ako disociatívna porucha osobnosti, alebo tiež konverzná porucha, podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb MKN-10 vedená pod kódom F.44. Disociatívne poruchy sa vyznačujú disociáciou, teda odpojením jednotlivca od svojich emócií, pocitov, spomienok, myšlienok a niekedy aj identity. 

Človek s psychopatickými sklonmi, ktorý nepôsobí vo vedúcich funkciách a nachádza sa na spodnom rebríčku korporácie, zvyčajne zničí život len ľudom vo vlastnej rodine či blízkom okolí. Ale ak sa dostane ako sociálne úspešný psychopat na vedúcu pozíciu, môže to mať fatálne následky ako pre firmu, tak pre jej zamestnancov. 

Psychopati – základné črty osobnosti

Psychopati sú sebavedomí, dynamickí, energickí ľudia, ktorí sa rýchlo rozhodujú, čo je spojené s odvahou a sklonom k ​​rizikovému správaniu. Psychopatickí ľudia nie sú schopní empatie. Súcit je pre nich úplne neznámy pojem, ale to vôbec neznamená, že psychopatický človek je emocionálne chladný alebo nerozumie emóciám iných – naopak, vie, čo ostatní cítia a vie sa majstrovsky až desivo hrať s emóciami svojich obetí. Dokáže prejaviť vrúcnosť a srdečnosť, pretože týmto správaním sa stará o dojem, ktorý zanecháva v ľuďoch a zároveň, ako sme už spomenuli, si chce takto získať dôveru ľudí. Skutočným účelom tohto správania je manipulovanie. Ďalší typický znak psychopatov je neschopnosť cítiť vinu. Aj keď tento človek koná nesprávne, ospravedlňuje si to rôznymi vonkajšími okolnosťami alebo obviňuje iných ľudí. Ľahšie rozpoznateľný psychopat je človek, ktorý manipuluje, klame, ohovára, osočuje, vyhráža sa, využíva informácie, ktoré o Vás nazbieral, aby Vás vydieral. Ťažšie to môže byť, keď psychopatovi záleží na imidži a maskuje svoje črty. 

Na začiatku svojho pôsobenia v korporácii takýto manažér hovorí málo o sebe, svojom osobnom živote či skúsenostiach. Psychopat tiež neprejaví žiadne emócie. Keď sa zdôverujeme a hovoríme o tom, čo sa nám stalo, takýto človek reaguje len striedmo a veľa o sebe nepovie. Smútok, hanba, výčitky svedomia – tie u psychopata úplne absentujú. Môžete tiež cítiť, že jeho emocionálne reakcie nie sú príliš skutočné, že „niečo s ním nie je v poriadku“. Sú tu aj ďalšie znaky – chladnokrvnosť, ľahostajnosť voči spoločenským normám, sklony k agresii alebo neschopnosť rozlišovať medzi dobrom a zlom a s tým súvisiaca absencia ľútosti. Pozor, osobnosť psychopata nemusí mať všetky spomenuté znaky, často je to koktail z týchto spomenutých čŕt osobnosti. Psychopatickí ľudia sú zároveň zvodní, obľúbení a dokážu si získať sympatie svojho okolia. Okrem toho často rozdávajú pochvaly, aj keď na to nie je  dôvod. Dokážu skvelo vycítiť, čo ostatní potrebujú počuť, a povedať, čo bude v danej chvíli v ich najlepšom záujme. Na tento účel môžu použiť aj poďakovanie či prehnané chválenie. Psychopati v korporácii si väčšinou vedia rýchlo získať sympatie. Snažia sa rozohrať psychologické hry, rozdeľujú úlohy, chvália či kritizujú každého zamestnanca individuálne, až napokon každý vie o probléme vo firme niečo iné. Bežným spôsobom manipulácie psychopatov je selektívny prenos informácií, či dokonca poskytovanie nepravdivých údajov, pretože potom sa ľudia ľahšie medzi sebou hádajú. Psychopati taktiež vnášajú neistotu a ničia dôveru. Potom sa zamestnanci nezačnú hnevať na daného psychopata manažéra, ale jeden na druhého, pretože je ľahšie upriamiť svoje emócie na niekoho v rovnocennej pozícii. 

Psychopat na manažérskom poste – ako ho spoznať?

Sme zvyknutí považovať psychopatov za násilných zločincov, ale pravdou je, že nie každý zločinec je psychopat a nie každý psychopat je zločinec. Subklinickí psychopati, teda tí na manažérskych postoch (podľa českého neuropatológa Františka Koukolíka, autora najnovšieho diela „Sociálně úspěšní psychopati“ [1], sú to tzv. „nekriminálni zločinci“), sotva niekedy vstúpia na cesty zločinnosti.  Kolektív psychológov a profesorov klinickej psychológie uskutočnil štúdiu, ktorú publikoval v roku 2010 v Journal of Research and Personality s názvom „Hľadanie úspešného psychopata“ [2]. Štúdia priniesla nečakané zistenie, a to, že len tenká čiara delí schopného subklinického manažéra-psychopata, od sériového vraha. Vedci zistili, že úspešní psychopati vykazujú rovnaké základné vlastnosti ako kriminálni psychopati: nedostatok empatie, nečestnosť, vykorisťovanie druhých, arogancia, nedostatok výčitiek svedomia, bujaré sebavedomie, manipulácia, šarm, nedostatok pocitu viny, plytké city a agresivita. Majú schopnosť jednať s ľuďmi a využívať ich na dosahovanie vlastných cieľov. Rozdiely v osobnostných črtách sa týkali jednej dimenzie: svedomitosti – korporátni psychopati majú oveľa vyššiu úroveň ako kriminálni psychopati, čo znamená, že sú usilovnejší, systematickejší, organizovanejší, vytrvalejšie sa snažia dosiahnuť cieľ, a sú inteligentnejší.  Umožnilo im to okrem iného aj dobré vzdelanie. Ako sa vyjadril známy americký psychológ Philip Zimbardo, autor slávneho a zároveň hrozného stanfordského väzenského experimentu v knihe „Luciferov efekt“ [3] – najdeštruktívnejšie konanie sa  prejavuje vtedy, keď sa spojí inteligencia a zlo.  Korporátni psychopati sú toho jasným dôkazom.

Existuje veľa signálov, ktoré môžu naznačovať, že niekto, s kým spolupracujeme, a najmä ak je to náš nadriadený, má charakter psychopata [4], [5], [6], [7]:

  • Sú majstrami v budovaní pozitívneho imidžu – dokážu urobiť pozitívny prvý dojem aj pri bežnom rozhovore. To všetko preto, aby sa predstavili v čo najlepšom svetle. Práve z toho pramení ich úspech v náborovom procese a získavaní vysokých pozícií – často je organizácia neskôr zdesená, akého psychopata prijala na manažérsky post. Zvyčajne sa na prvý pohľad môžu zdať ako veľmi slušní ľudia s veľkým osobným šarmom a osobnou charizmou. Vedia očariť – v tom sú priam majstrami. S vysokým sebavedomím dokážu presvedčiť ostatných o svojich schopnostiach a kompetenciách. Inštinktívne vedia vycítiť, čo chcú ostatní počuť, a sú nadaní na to, aby si ľudí získali na svoju stranu a dali im pocítiť ich výnimočnosť a potrebnosť. Ich charizma a šarm, extrovertná energia a sebavedomie sú mocným arzenálom zbraní, ktoré šikovne používajú na víťazstvo, manipuláciu a ovládanie podriadených, ako aj na prekonanie tých, ktorí majú v korporácii rovnaké či vyššie postavenie, ktoré chcú získať pre seba. 
  • Majú sadistický charakter – to je najjednoznačnejší signál, že niekto môže byť korporátny psychopat. Obťažuje tých, ktorých má pod sebou. Tento človek motivuje ostatných tým, že v nich vyvoláva strach. Práve táto vlastnosť odlišuje psychopata od nadriadeného, ​​ktorý je rozhodný a pevný. Normálny, náročný šéf motivuje ľudí tým, že v nich vzbudzuje rešpekt a preto, lebo chce, aby sa vypracovali v rámci svojej profesie. Naopak psychopat nariaďuje, nemilosrdne presadzuje, účtuje, uplatňuje pravidlo „cukru a biča“, často obťažuje podriadených (napríklad nočné údajne pracovné telefonáty), zosmiešňuje ich na verejnosti, karhá a ponižuje. Neexistujú u neho nijaké výčitky svedomia, je schopný prepúšťať zamestnancov len preto, že mali na niečo iný názor ako on, alebo že neplnili jeho nezmyselné príkazy.
  • Majú o sebe extrémne vysokú mienku – myslia si, že sú majstrami sveta či riaditelia zemegule. Sú natoľko presvedčení o svojej jedinečnosti a genialite, že s inými ľuďmi zaobchádzajú ako s vecami – nástrojmi, ktoré môžu byť použité pre ich vlastné uspokojenie. Napríklad istý manažér počas videokonferencie so zamestnancami firmy ich napomínal a kričal po nich, že sú flákači, že sa nedostatočne angažujú, nesnažia sa a on pritom tak tvrdo pracuje pre ich dobro. Často opakoval, že zamestnanci sú čísla vo výkazoch zisku a strát, kolieska v stroji a nie ľudské bytosti. A absolútne neakceptoval názory iných.
    Psychopati sú mimoriadne sebavedomí, aj keď sú pritlačení „ku stene“ – vždy majú pravdu a sú „najmúdrejší v miestnosti“. Majú veľmi vysoké ego a sú voči sebe precitlivelí. Bez mihnutia oka ubezpečujú dozornú radu, že len oni sú schopní doviesť firmu k úspechu. No žiaľ, práve pre svoje správanie privedú firmu nakoniec ku krachu. Sú extrémne sebavedomí aj v situáciách, ktoré by normálnemu človeku pripadali náročné. Hlavnou príčinou je absencia strachu.
  • Sú to patologickí klamári – klamstvo je jedným z ich základných nástrojov, ktoré využívajú veľmi často, dalo by sa povedať, že klamú rovnako prirodzene ako dýchajú. Úmyselne klamú a podvádzajú. Na rozdiel od normálnych ľudí je psychopatom jedno, keď je ich lož odhalená. Snažia sa ospravedlniť tým, že ​​boli nepochopení alebo že ich slová boli prekrútené. Niekedy zabúdajú na svoje klamstvá a tak rozprávajú rozporuplné príbehy, čo poslucháča udivuje.  Podobne ako sociopati bez problémov „oklamú“ aj detektor lži – nakoľko majú patologické zmeny na mozgu (hlavne v oblasti amygdaly a hypotalamu, ktoré sú odlišné od ostatných ľudí [5],) pri klamstve sa nijako nemení ich biorytmus, pulzová frekvencia či zvýšené potenie. 
  • Sú to prefíkaní manipulátori – sú majstrami manipulácie a vedia byť skvelí podvodníci. Ľudia v ich okolí to väčšinou nespozorujú, kým nemajú pocit, že im bolo ublížené. Keď sa psychopatom niečo podarí, veľmi radi sa pod to podpíšu. Keď sa však  niečo nepodarí, hľadajú obetného baránka, ktorého obvinia a prinútia ho zobrať na seba všetku vinu. Radi riskujú, často klamú, podvádzajú a kradnú, najmä nápady iných ľudí, ktoré bez výčitiek vydávajú za svoje vlastné, aby dosiahli svoje ciele. Príkladom je manažér, ktorý ukradol podnikateľský nápad jednému z podriadených manažérov spoločnosti a následne ho bez mihnutia oka vyhodil, privlastnil si jeho nápad, čo víťazoslávne oznámil predstavenstvu spoločnosti, ale nedokázal ho zrealizovať -projekt nakoniec zlyhal, tým pádom firmu vystavil mnohomiliónovým stratám. Nakoniec bol prepustený. A čuduj sa svete – skončil v inej firme, opäť ako hlavný manažér.
  • Sú presvedčení, že nie sú viazaní žiadnymi pravidlami – neustále porušujú spoločenské normy a všeobecne uznávané pravidlá, hlavne morálne. Dokonca im to spôsobuje uspokojenie. Sú narcistickí, sebeckí, nemajú empatiu a veria, že sa nebudú zodpovedať, aj keď sa budú správať akokoľvek negatívne. Sú arogantní a nonšalantní, vyjadrujú neúctivý, blahosklonný a povýšenecký vzťah k spolupracovníkom a špeciálne ku podriadeným. Mobbing vedia dotiahnuť do úplnej dokonalosti, neraz sa ich obete dostanú po psychickom zrútení až na psychiatriu. Nemajú problém potom poslať kvety s odkazom ako veľmi ich to zasiahlo. Bežnému človeku až vyráža dych, ako môže byť niekto tak psychopaticky bezcitný a zákerný a zdráha sa uveriť, že ten starostlivý šéf je v skutočnosti bezcitné monštrum. 
  • Ich empatia nie je skutočná – necítia emócie tak ako normálni ľudia. Empatia je schopnosť rozpoznať a pochopiť myšlienky alebo pocity inej osoby a reagovať primeranou emóciou. Psychológovia rozlišujú dve zložky empatie: kognitívnu empatiu – schopnosť čítať emócie druhých, a emocionálnu – teda schopnosť vcítiť sa, pochopiť pozíciu druhého človeka, vžiť sa do jeho situácie. Hovorovo, keď premýšľame o empatii, vnímame ju ako tú druhú zložku. Normálny človek dokáže rozpoznať pocity a emócie druhých, ako aj sa do nich vcítiť – precítiť, čo cíti pozorovaný a vžiť sa do ich situácie. Vďaka empatii má ten druhý pocit, že je pre nás cenný, má pocit, že si jeho myšlienky a pocity všímame a rešpektujeme ich. Naopak psychopatom úplne chýba emocionálna empatia, ale majú veľkú kognitívnu empatiu. Nemajú schopnosť pociťovať ľútosť, vinu alebo bolesť kvôli manipulácii s druhými, ale sú veľmi vnímaví pri ich „čítaní“. Poznajú ich pocity a emócie. Rozumejú ich motívom a hodnotám a uvedomujú si ich slabosti. Dokážu predvídať reakcie na ich slová a činy.  Sú skvelými hercami pri predstieraní emócií, obzvlášť tých, ktoré súvisia s ich ublíženým egom. Vytvárajú dojem záujmu a ohľaduplnosti, ale len na tej najpovrchnejšej a najneúprimnejšej úrovni. Mať empatiu nám bráni ubližovať druhým, pretože keď niekomu ublížime, cítime jeho bolesť a nepohodlie. Pre psychopata je dôležité niekomu ublížiť – v tom nachádza svoje vlastné uspokojenie. Nepochopiteľné? Áno, ale žiaľ pravdivé…
  • Veľmi často vedú parazitický životný štýl – myslia len na seba a na to, čo chcú dosiahnuť – možno ich prirovnať k parazitom. Prechádzajú životom podľa plánu, ktorý berie ohľad len na nich samých bez toho, aby sa pozerali na druhých alebo niekomu venovali pozornosť. Vnímajú druhých z hľadiska ich užitočnosti, aby ich bolo možné použiť ako nástroje na dosiahnutie svojich sebeckých cieľov a ambícií. Akonáhle spoznajú, že niekto urobil ich prácu a už pre nich nemá skutočnú hodnotu, tak sa ho rýchlo zbavia. Lojalita je pre psychopatov už úplnou abstrakciou. Nielen k ľuďom, ale aj ku firme, kde predtým ako jej vrcholoví manažéri pompézne hlásali heslá o záväzku lojality voči nej ako o jednej z hlavných hodnôt jej organizačnej kultúry. Zároveň majú nereálne dlhodobé kariérne ciele, ktoré len s ťažkosťou dosahujú. Napriek tomu ale očakávajú, že ostatní budú pokračovať v nezmyselných aktivitách. 
  • Sú impulzívni, emocionálne nestabilní – dokonca aj bežná udalosť ich môže dostať do záchvatu zúrivosti. Dokážu živiť hádky, robiť tirády, ubližovať ľuďom, ale z času na čas sa zahrať aj na toho dobrého, vedia pohladiť, pochváliť, odpustiť krivdu. V medziľudskej komunikácii so svojimi podriadenými málokedy prejavujú elementárne princípy organizačnej kultúry. Na druhej strane lichotia ľuďom, na ktorých sú závislí, alebo keď chcú získať niečo pre seba.  Je to však len z čistého sebectva. Popri tom necítia nijakú vinu či výčitky svedomia. Je im jedno, aké následky bude mať ich správanie a ako veľmi ublížia iným ľuďom. Môže to byť spôsobené ich pozoruhodnou schopnosťou racionalizovať voľby, rozhodnutia a činy, ktoré robia. Pre psychopatických šéfov je ľahké rozhodnúť sa prepustiť polovicu zamestnancov, aby akcionárom zabezpečili zisk a predovšetkým s sebe bonus, nezaujímajú sa o ľudí, ktorým ubližujú, ani si to uvedomujú. Bez výčitiek svedomia opúšťajú krajinu spálenú, spoločnosť v troskách a hľadajú nové miesto pre svoju deštrukčné pôsobenie. 

Existuje niekoľko nástrojov na meranie psychopatie. Jednou z najznámejších je test od kanadského psychiatra Roberta Hareho – PCL-R Hare Psychopathy Checklist [6]. Jeho vyhodnotenie by mal vykonávať kvalifikovaný psychológ. Test obsahuje 20 otázok a je úlohou psychológa každej z nich priradiť hodnotu na bodovej škále od 0 do 2 – podľa toho, do akej miery popis vystihuje osobu, ktorú sa rozhodol ohodnotiť. Najvyššie dosiahnuteľné skóre je 40 bodov, ak však niekto presiahne hranicu 30 bodov, je možné, že je psychopatom.

Korporácie – liaheň psychopatov? 

O veľkých korporáciách sa zvykne hovoriť, že sú liahňou psychopatov. Nie je to pravda. Sú však miestom, kde sociálne úspešný psychopat so vzdelaním môže realizovať svoje „schopnosti“. S osobnosťou psychopata už daný človek do korporácie prichádza.  Deštrukčné vlastnosti sú teda už v človeku a veľká korporácia je len priestor, v ktorom sa odhaľujú. Dalo by sa povedať, že najlepšie to vystihuje pojem habitat, pretože korporát predstavuje určitý proces, ktorým títo ľudia väčšinou prechádzajú. Mnohé osobnostné črty si nadriadení všímajú ako pozitíva a tak umožňujú ľuďom s psychopatickými sklonmi stúpať po kariérnom rebríčku. Stáva sa to hlavne tým nadriadeným, ktorí sa dosiaľ nestretli s psychopatickou osobou. V menších firmách je uplatnenie sa psychopatov ťažšie, pretože v nich sú určité tlaky zo strany psychopatov oveľa ťažšie realizovateľné, a mnohé manipulácie sa dajú veľmi ľahko dekódovať. To však neznamená, že v menších firmách nie sú psychopati, len ich črty sa jednoduchšie odhaľujú. Malé a veľké spoločnosti majú veľmi odlišné organizačné kultúry a filozofie fungovania. 

Použité zdroje:

[1] KOUKOLÍK, František:  Sociálně úspěšní psychopati, 1996 – 2020, Galén, 1. vydání, Praha, 2020, 224 strán, ISBN: 978-80-7492-473-6

[2] The search for the successful psychopath, Dostupné online na: <https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/S0092656610000814>

[3] ZIMBARDO, Phillip: Luciferův efekt, Academia, 2021, 628 strán, ISBN 978-80-200-3281-2

[4] HARE, Robert D., BABIAK, Paul: Hadi v oblecích aneb Psychopat jde do práce, Academia, 2014, 256 strán, ISBN: 978-80-200-2366-7

[5]  DUTTON, Kevin: Moudrost psychopatů, Portál 2019, 320 strán, ISBN: 978-80-262-1462-5

[6] Hare Psychopathy Checklist, Dostupné online na: <https://www.businessinsider.com/hare-psychopath-checklist-test-sociopath-2016-11?r=UK&IR=T>

[7]  DUTTON, Kevin: Psychopatův průvodce na cestě k úspěchu, Portál 2021, 344 strán, ISBN: 978-80-262-1738-1

Pozn.: Tento článok vychádza z pripravovanej rigoróznej práce Mgr. Patrika Trepáňa (Fakulta managementu UK v Bratislave, školiteľ prof. Anna Lašáková).