Ako sa dá pomocou „ale“ zmeniť téma rozhovoru

Tento článok je o špecifickom spôsobe využívania spojky „ale“ a iných slov s podobnou funkciou. Teraz však nejde o princíp, ktorý za tým stojí, ale ide o to, aby vás niekto týmto spôsobom nemanipuloval. Totiž, ani sa nenazdáte a budete sa rozprávať o niečom úplne inom, ako ste pôvodne zamýšľali. Niekedy na to stačí jedna šikovná veta, nasledovaná konkrétne nasmerovanou otázkou alebo dobrým odôvodnením. Ako uvidíte, táto technika môže byť využívaná na konštruktívne aj deštruktívne ciele, ale najlepšie bude, keď si ju teraz ukážeme na niekoľkých príkladoch:

A: „Bol by som rád, keby ste mi dnes predložili správu o tom, ako na tom sme s projektom. Koľko toho už máte hotového?“

B: „Nejde o to, aby som vám predložil správu, ale záleží hlavne na tom, aby ste presne vedeli, čo robíme a čo sa chystáme robiť. A preto, aby sme zbytočne nestrácali čas, vám to hneď teraz poviem.“

A: „Myslím, že sa to nedá.“

B: „Nejde o to myslieť na to, čo sa nedá, ale ide o to nájsť spôsoby, ako tento problém vyriešiť. Čo môžeme urobiť hneď teraz, aby sme sa posunuli ďalej?“

A: „Je dobré, že naše platy stúpli za posledný rok o 10 percent, nemyslíš?“

B: „Nejde o to, o koľko stúpli naše platy, ale naša životná úroveň sa vôbec neposunula. Navyše je svet opäť bližšie finančnej kríze. A čo myslíš, že s tým robia naši predstavitelia?“

Táto jednoduchá technika najskôr pomocou formulácie „nejde o X, ale…“ zruší pôvodné tvrdenie. Potom pridá novú myšlienku, ktorá je obvykle protichodná, alebo dokonca úplne nesúvisí s pôvodnou myšlienkou. Nakoniec je všetko zakončené zdôvodnením alebo otázkou, ktorá zamestná pozornosť druhého človeka novou témou.

Dokopy potom technika vyzerá takto:

Nejde o X, ale ide o Y. + Zdôvodnenie alebo otázka.

Nejde o to, aby ste si tento článok len v rýchlosti prečítali, ale ide o to, aby ste sa nad ním aj hlbšie zamysleli, pretože vďaka tomu si z neho odnesiete reálne využiteľné poznatky.

Odniesť si poznatky je jedna vec, ale ide o to začleniť ich do každodennej praxe, a preto je dobré si na túto techniku spomenúť aj niekedy počas dňa a vyskúšať si ju na niekom.

Len tak si ju na niekom vyskúšať sa môže zdať byť ťažké, ale pomôže vám v tom príprava. Ako by ste sa mohli dopredu pripraviť na použitie tejto techniky?

Celé to má jediný cieľ – meniť tému rozhovoru a viesť druhého myšlienky tam, kam chceme. Nie vždy je to milé, ale dokáže to byť veľmi účinné, najmä u ľudí, ktorí ľahko stratia niť. Prišli za druhým človekom niečo dôležité vyriešiť, ale zrazu si po desiatich minútach uvedomia, že sa rozprávajú o kvalite jedla na svojej poslednej dovolenke.

Existuje však aj množstvo prípadov, kedy je využitie tejto komunikačnej techniky pozitívne a žiadúce. Môžeme napríklad zmeniť tému nekonštruktívneho rozhovoru podobne, ako je to uvedené v jednom z príkladov. Alebo môžeme techniku použiť viackrát po sebe a rozhovor doslova viesť z jednej myšlienky na ďalšiu. Nejde však o to, koľko možností využitia vám tu napíšeme, ale je veľmi dôležité, aby ste si vy sami našli čas a zamysleli sa nad tým, v akých situáciách by ste mohli túto techniku využiť. Odporúčame vám, aby ste menili smer myšlienok v rozhovore z negatívnych na pozitívne a z nekonštruktívnych na konštruktívne. Podľa našich skúseností to prináša najlepšie dlhodobé výsledky.

Túto techniku je vhodné kombinovať aj s inými komunikačnými technikami, ako napríklad s Ja-výrokmi.

Teraz sa môžete otestovať v krátkom kvíze: 

[WpProQuiz 56]

Chceš ešte viac zdokonaliť svoje komunikačné schopnosti? Môžeš sa prihlásiť do hravého online tréningu alebo do mailingu a nič nové ti neunikne.

Páči sa ti článok? Budeme radi, ak o ňom povieš ostatným.

7 Comments

  1. Martin 4. septembra 2015 at 21:47

    Teraz mi nejde o hodnotenie informácií v článku, ale používanie techník ovplyvňovania v článku o technikách ovplyvňvania ma veľmi pobavilo.

    Reply
    1. Michal Šoltés 4. septembra 2015 at 21:54

      Je to podľa nás dobrý spôsob, ako ukázať ich možné využitie a zvyšovať tak citlivosť čitateľov na danú techniku 🙂

      Reply
      1. Martin 10. septembra 2015 at 16:08

        Hej, chápem, je to super!

        Reply
  2. Brozzki 13. februára 2016 at 18:06

    Ako by ste ešte mohli preformulovať výrok „nejde o to…“? Existujú miernejšie formy tejto vetnej konštrukcie?

    Reply
    1. Michal Šoltés 14. februára 2016 at 9:44

      V prvej vete sa dá použiť takmer akýkoľvek zápor.
      Napríklad:
      Nezáleží na tom…
      Nepotrebujeme sa venovať…
      Nemusíme to vnímať takto…
      alebo aj rôzne iné formulácie bez predpony Ne
      Inokedy by na tom záležalo, ale teraz ide o …
      Mohli by sme sa tomu venovať, ale teraz je dôležitejšie …
      Fantázii sa medze nekladú a je dobré si v praxi odskúšať, ktoré formulácie nám najlepšie fungujú a s ktorými sa dokážeme stotožniť.

      Reply
      1. Brozzki 14. februára 2016 at 20:51

        Skvelé, ďakujem Ti za inšpiráciu, Michal 🙂

        Reply
  3. Brozzki 13. februára 2016 at 18:08

    Ako by sme ešte mohli preformulovať výrok “nejde o to…”? Existujú miernejšie formy tejto vetnej konštrukcie?

    Reply

Leave A Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *