Keď sa na rušnej ulici začnú štyria alebo viacerí výskumníci naraz pozerať na oblohu, spôsobí to, že až 80 percent okoloidúcich sa k nim pridá. Tento známy experiment uskutočnený Milgramom, Bickmanom a Berkowitzom sa odohral v New Yorku v roku 1969 a ukazuje, ako princíp sociálneho schválenia funguje a ako sa dá využiť na manipuláciu.
Aj keď si to neradi priznávame, máme tendenciu kopírovať správanie druhých ľudí. A to hlavne v situáciách, v ktorých sami nemáme istotu, ako by sme sa mali správať.
Príklady princípu sociálneho schválenia
V dobe rozmachu diskoték a nočných klubov niektoré z nich využívali najatých ľudí, ktorí stáli v rade pred vstupom. Vytvárali tak zdanie, že klub je naozaj kvalitný, pretože do neho čakajú dlhé rady ľudí.
Predtočený smiech v rôznych zábavných televíznych šou a seriáloch (chvíľu mi trvalo než som pochopil). Nahratý smiech prehrávaný na pozadí v rôznych zábavních televíznych šou a seriáloch. (Je zaujímavé, že aj napriek tomu, že ľudia považujú nahratý smiech za veľmi otravný, vnímajú relácie s nahratým smiechom ako viac zábavné v porovnaní s reláciami bez smiechu.)
V reklamách sa často hovorí o množstvách spokojných zákazníkov. Minule som videl reklamu na nejaký prípravok na chudnutie, v ktorej tvrdili, že majú 628 tisíc spokojných zákazníkov. Osobne pochybujem, že mali dokopy vôbec toľko zákazníkov a nie to takých, ktorí vyjadrili svoju spokojnosť.
Firmy si kupujú „like“ pre ich fanúšikovské stránky na facebooku. Čím viac „like“, tým viac to ostatní považujú za overené, dobré a ostatnými schválené.
3 faktory určujúce, ako silno bude sociálne schválenie pôsobiť na nás
1. Veľkosť skupiny ľudí, ktorí robia dané správanie. Čím väčšia skupina, tým väčší efekt.
2. Podobnosť medzi nami a danou skupinou ľudí. Efekt rastie spolu s mierou podobnosti.
3. Miera nejednoznačnosti alebo zložitosti problému. Čím je pre nás rozhodnutie zložitejšie, tým viac sa riadime tým, ako sa rozhodovala väčšina.
V reklame a marketingu sa tento princíp využíva veľmi hojne, ale v tomto článku chceme skôr poukázať na jeho využitie v každodenných situáciách.
Sociálne schválenie v bežnom živote
V každodennej manipulácii sa sociálne schválenie používa najčastejšie na dvoch úrovniach. Na verbálnej úrovni a na úrovni správania.
Verbálna úroveň môže vyzerať takto:
1. „Je bežné, že si z práce zoberiem nejaké papiere alebo inú drobnosť domov. Robia to tu všetci a nikto to nerieši.“
2. „Všetci naši zamestnanci chodia do práce precízne načas. Sú perfektne upravení a na tvári majú vždy široký úsmev. Takto sa u nás bude správať každý.“
3. „V prieskume nám vyšlo, že až 98 percent našich zákazníkov je spokojných alebo veľmi spokojných s našimi službami. Ja si myslím, že to je úctyhodný výsledok a o niečom to vypovedá. Čo si o tom myslíte Vy?“
4. Nová kolekcia od mladého slovenského autora je hitom sezóny. Stala sa súčasťou väčšiny šatníkov po celom svete.
Úroveň správania je spravidla ešte o niečo silnejšia, pretože poskytuje priamy dôkaz. V predošlých príkladoch mohli manipulátori klamať. Ale keď naozaj vidíte, ako si väčšina zamestnancov odnáša domov kancelárske potreby, alebo že všetci vaši kolegovia prichádzajú presne na čas a sú perfektne upravení a vysmiati, bude ešte ťažšie týmto tlakom na prispôsobenie (konformitu) odolať.
Ako sa môžeme brániť?
Prvou líniou obrany je uvedomiť si, že na nás tento princíp pôsobí. V mnohých prípadoch je to samozrejme dobré. Dalo by sa povedať, že je nutný pre normálny život, pretože nemusíme rozmýšľať nad každým rozhodnutím.
Dôležité je teda zachytiť len tie prípady, v ktorých máme pocit, že nás chce niekto cielene manipulovať.
Pri slovnej (verbálnej) úrovni sociálneho schválenia sa často môže jednať o klamstvo, techniku nepresnej presnosti alebo iné taktiky. Ak sa jedná o argumenty, oplatí sa ich preverovať. Vyššie uvedené príklady by sme mohli preveriť napríklad takto:
1. „Kto konkrétne to robí? Ako je možné, že si nikto nič nevšimne? Je tu snáď oficiálne pravidlo, že sa môže kradnúť?“
2. „A sú všetci zamestnanci firmy poriadni? Naozaj majú každé ráno úsmev od ucha k uchu?“
3. „A ako presne prebiehal tento prieskum? Koľko ľudí sa ho zúčastnilo? Aké im boli položené otázky? Ako presne ste určili, kto bol spokojný a kto veľmi spokojný?“
4. Naozaj je to hit sezóny? Ak áno, kúpim si to, pretože sa mi to páči alebo len mám pocit, že to majú všetci a tak to musím mať aj ja, aby som nevytŕčala z davu.
Napadli vám počas čítania ďalšie príklady využitia princípu sociálneho schválenia? Napíšte ich do komentárov pod článkom. Pomôže vám to lepšie rozpoznávať tento princíp v bežnom živote.
Rozpoznávanie a obranu proti princípu sociálneho schválenia si môžete zatrénovať v kvíze Princíp sociálneho schválenia.
Páči sa ti článok? Budeme radi, ak o ňom povieš ostatným.
Mne sa zdá, že ľudia na základe tohto princípu často ospravedlňujú svoje konanie (nevhodné, nemorálne, protiprávne…). Napríklad v škole: „Ale veď skoro všetci vyrušujú! To som akože jediný?“. V práci: „Všetci sa tu flákajú, tak prečo by som mal ja niečo robiť?“ Alebo aj sami pred sebou a pred svojimi najbližšími: „Všetci podnikatelia podvádzajú svojich zákazníkov, v tomto štáte sa to ani inak nedá…“ (To je zrejme zároveň apel na populárny názor a ešte by k tomu niekto mohol dodať krásnu otrávenú studňu: „Bol by som blbý, keby som to nerobil aj ja!“ No chceli by ste mať blbého manžela, otca, syna, brata…? Ja v tomto prípade radšej áno 🙂 )
Pingback: Autorita alebo manipulátor? — Otvorená Hra
Pingback: 6 dôležitých princípov ovplyvňovania — Otvorená Hra
Pingback: Vzácnosť dokáže byť mocnou zbraňou v rukách manipulátora — Otvorená Hra
Možno mi niečo uchádza, ale ako odlíšiť populárny názor or verbálneho sociálneho schválenia? Alebo možno nájsť tieto dva javy vždy pokope?
Technika apel na populárny názor je podmnožinou princípu sociálneho shcválenia, ale niekedy aj princípu autority. Špecifikom je to, že populárny názor môže zastávať aj menšina, prípadne sa jedná iba o niečo, čo človek už párkrát počul, napr. na internete alebo v televízii. Napríklad mnohé konšpiračné teórie sa šíria formou apelu na populárny názor. Argument pri apeli na populárny názor je najčastejšie: „ver tomu, pretože si to už niekde počul a ja ti to teraz hovorím“. Argument pri sociálnom schválení je skôr typu „ver tomu, lebo tomu veria všetci“.
Ja som si všimla princíp sociálneho schválenia tiež v skupinách – napríklad v triede – existuje v škole napríklad nejaká autoritatívna osoba, ktorá si vďaka svojej autorite získa veľa ľudí na svoju stranu. Nemusí byť sympatická ani príjemná, ale kvôli tomu, že sa s ňou baví väčšina triedy, ostávajúci študenti sa tiež pridajú.
„Nemusí byť sympatická ani príjemná“ – záleží od uhla pohľadu, toto je skôr Vaše subjektívne hodnotenie, pre jeho nasledovateľov pravdepodobne sympatická tá osoba je 🙂
..teraz som si uvedomila s cim sa stretavam kazdy den…
Tak ja som si to vsimla pri triedeni odpadu, bola som na dovolenke vo Svedsku, kde triedi odpad kazdy. Tak som poctivo triedila aj ja. Ked som sa vratila domov na Slovensko, velmi rychlo som sa zial vratila k starym zvykom.