Sila otázok alebo ako využiť ich potenciál v praxi

Miro sa nemohol zúčastniť na včerajšej porade, a tak sa pýta kolegu Petra, čo je nové.
„Bolo to celé o ničom,“ vyčerpane zo seba vysúka Peter.
Ako môže Miro reagovať?

1. Z celého zjavu Petra cíti, že sa o danej téme nechce baviť, a tak túto tému nechá. Nezistil síce, čo sa dialo na porade, no má dobrý pocit, že nevytočil kolegu a udržal si s ním dobrý vzťah.
2. Aby sa nepovedalo, že sa nesnaží, pokúša sa Miro naoko zistiť niečo viac: „Preberali ste niečo dôležité?“ Odpoveď je jednoznačná: „Nie.“ Pričom môžete počuť jemné pche v Petrovom hlase.
3. „Čo za blbosti ste zasa preberali?“ Na túto otázku sa Peter chytí a začne si vylievať srdce. Hovorí o tom, že celá porada bola strata času. O tom ako si šéf zase hladil ego a že sa vlastne zase o ničom nerozhodlo.
4. „Čo konkrétne bolo o ničom?“ nedá sa Miro odbiť a snaží sa dopátrať, čo sa vlastne na porade stalo. Peter si síce vyleje srdce, no Mira to aj tak nezastaví a pýta sa ďalej: „Aké boli najdôležitejšie body?“ „Rozprávalo sa hlavne o nových projektoch a ich zadelení.“ „Týkal sa nejaký projekt aj mňa?“ vyzvedá Miro.

Rozoberme si jednotlivé reakcie

1. Miro sa síce tvári, že ho zaujíma, čo bolo na porade, no popravde je mu to jedno. Jeho cieľom bolo splniť si povinnosť a opýtať sa na poradu. To urobil a tým to hasne. Pripomína to dosť študentov v škole, ktorí sa pýtajú spolužiakov, čo bolo v škole, keď chýbali. Pričom im stačí len jednoduchá odpoveď, že nič.
2. V tejto reakcii sa síce Miro snaží dopátrať, čo sa na porade stalo, no používa na dopýtanie nevhodný tip otázky. Využíva tzv. zatvorenú otázku, na ktorú sa očakáva jednoduchá odpoveď: „áno alebo nie.“
3. Miro používa tzv. otvorenú konkretizujúcu otázku, no smeruje ju skôr na zladenie sa s Petrom a na budovanie ich vzťahu ako na reálne zistenie toho, čo sa na porade stalo.
4. Je použitá tzv. otvorená konkretizujúca otázka. Otázka je smerovaná otvorene, nedá sa teda na ňu ľahko odpovedať len jednoduchým „áno alebo nie“, zároveň nabáda opýtaného k tomu, aby spolupracoval a vysvetlil svoj postoj. V poslednej replike sa Miro nedá odbiť jednou odpoveďou, ale dopytuje sa dovtedy, pokiaľ nedostane pre neho uspokojivú odpoveď.
Kedy je dobré používať otvorené otázky:

  • chceme zapojiť partnera viac do rozhovoru,
  • chceme podporiť partnera, aby vyjadril svoj názor,
  • chceme iniciovať skutočný rozhovor,
  • chceme obmedziť partnerové možnosti ako sa jednoducho vyhnúť rozhovoru.

Kedy je dobré používať zatvorené otázky:

  • chceme získať súhlas druhej osoby,
  • chceme získať potvrdenie toho, čo hovoríme,
  • chceme viesť rozhovor stručne,
  • chceme zaistiť vzájomnú zhodu,
  • chceme partnera k niečomu prinútiť.

Okrem toho, že sa otázky dajú efektívne využiť na získavanie informácií, dokážu plniť aj úlohu efektívnej obrany proti manipulácii a neférovým útokom. Položením rozumnej otázky v pravej chvíli dokážeme zmeniť smer komunikácie. Dobre položená otázka nás môže dostať z defenzívy do ofenzívy.
Mýtus o otázkach: Prevláda väčšinový názor, že ten, kto odpovedá na otázky, je aj tým, kto komunikáciu vedie. Opak je pravdou. Kormidelníkom rozhovoru je zväčša ten, kto otázky dáva. Práve on sa môže rozhodnúť, akú otázku položí a teda aj kam sa rozhovor bude uberať.
Zahrajte sa a zatrénujte si kladenie otvorených a zatvorených otázok s priateľmi alebo partnermi.
Pravidla hry sú jednoduché. Vyberte si tému, o ktorej sa budete rozprávať (dovolenka, Vianoce, šport, knihy, filmy a pod.). Dohodnite sa kto začne. Začínajúci hráč sa začína k danej téme pýtať výhradne zatvorené otázky po dobu 5 minút. Následne sa vymeňte a ten čo odpovedal sa bude pýtať, ale len prostredníctvom otvorených otázok, teda otázok, na ktoré sa nedá odpovedať len „áno alebo nie“. Po uplynutí 5 minút si spolu prejdite svoje postrehy.
Toto cvičenie je veľmi efektívne na trénovanie otázok, ako aj na uvedomenie si výhod jednotlivých typov.

Páči sa ti článok? Budeme radi, ak o ňom povieš ostatným.