Nie je spolupráca ako spolupráca

V dnešnej dobe je veľmi často skloňované slovo spolupráca. Či už sa jedná o spoluprácu medzi kolegami, jednotlivými oddeleniami, či firmami alebo národmi. Jedno je isté. Nie je spolupráca ako spolupráca.

Existujú dva druhy spolupráce, teda aspoň podľa mňa.

Spolupráca vyžadovaná externými silami (nadriadeným, zamestnávateľom, spoločnosťou) a spolupráca zvnútornená ako hodnota.

Prvý druh spolupráce je o tom, že je nariadená a nie je prirodzená. Často to znamená, že ak dôjde na konfliktnú situáciu, človek s “vynútenou“ spoluprácou prepne do módu „každý sám za seba“. V takom móde sa nedá spolupracovať a ani hľadať spoločne riešenie.

Ak sa stretnú dve nastavenia „každý sám za seba“, pravdepodobne to skončí otvoreným bojom, pričom každá strana bude hájiť svoje stanovisko a nepočúvať návrhy druhej strany. Celú roztržku potom ukončí niekto, kto má rozhodovacie právo, teda nadriadený. Výsledkom je, že jedna strana je spokojná a druhá nahnevaná.

Naopak človek so zvnútornenou spoluprácou sa v konfliktnej situácii začne pozerať na obe strany. Neuzavrie sa do svojej ulity a neodráža ustráchane všetky nápady ako potencionálne nebezpečenstvo. Práve naopak, otvorene komunikuje a snaží sa dospieť ku konsenzu alebo kompromisu. Hľadá teda záchytné body, ktoré má s druhou stranou spoločné a na nich stavia.

Konsenzus – forma dohody, pri ktorej obe strany odchádzajú spokojné bez toho, aby museli zľaviť zo svojho pôvodného stanoviska.

Kompromis – forma dohody, pri ktorej sa obe strany dohodnú na ústupkoch zo svojich pôvodných stanovisiek.

Ako si zvnútorniť spoluprácu?

Je dôležité si uvedomiť, že sa jedná o proces. Nejde to teda dosiahnuť za jeden deň.

1. Uvedomiť si čoho sa bojím.

Väčšinou práve strach spôsobuje, že sa sťahujeme za hradby a odtiaľ vystreľujeme šípy na nepriateľa. Namiesto toho je efektívnejšie otvoriť bránu, vyjsť na pole, podať si ruky a hľadať riešenie ako situáciu uzavrieť k spokojnosti všetkých zúčastnených.

2. Počúvať druhého a chcieť mu pomôcť.

Osobne sa mi osvedčilo snažiť sa zabudnúť na seba a svoje postoje v konfliktnej situácii a snažiť sa vžiť a pochopiť druhého. Možno by niekto namietal, ako mám hájiť svoje stanovisko, keď sa na neho snažím zabudnúť. Po pravde môžete sa snažiť, no nikdy na neho úplne nezabudnete. Podstatné je, že ho svojou snahou o pochopenie druhého utlmíte, čím sa vytvorí väčší priestor pre dohodu.

3. Opakovať to dookola a nenechať sa odradiť.

Je pravdepodobné, že to na prvý krát nevyjde alebo, že to niekedy nevyjde a skončíte v konflikte namiesto spolupráce. No ak budete veriť, že spolupráca funguje a budete sa o ňu snažiť, postupne získate skúsenosti, ktoré vaše presvedčenie podporia. Pomocou nich sa potom bude spolupráca oveľa ľahšie udržiavať.

Myšlienka na záver

Nie vždy sa dá spolupracovať. Niekedy sa môžete rozkrájať a nepresvedčíte druhú stranu na spoluprácu. Nelámte si z toho hlavu, aj to sa stáva. V komunikácii nie je nič 100%, no tréningom sa dokážeme zlepšiť a tak efektívnejšie zvládať rôzne životné situácie. Zistite viac o komunikačnom tréningu na našej stránke.

Pozrite si výstižné nemé video „Wire Cutters“ na tému spolupráce od Jack Anderson. Príbeh videa nás zavedie na opustenú planétu, kde sa náhodou stretnú dva ťažobné roboty. Navzájom sú odlišní, no práve odlišnosť im umožňuje si navzájom uľahčiť prácu. Všetko funguje až do bodu, keď…

Páči sa ti článok? Budeme radi, ak o ňom povieš ostatným.

1 Comment

  1. Pingback: Prečo byť asertívny? 4 výhody asertivity — Otvorená Hra

Leave A Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *