Neviete, čo so žiarlivosťou? Vyskúšajte tento prístup.

Neviete, čo so žiarlivosťou? Vyskúšajte tento prístup.

Je piatok večer…

Vy zostávate doma a vaša partnerka sa chystá na firemný večierok. Už len to je vám nepríjemné.

Vidíte ju ako sa pripravuje. Dáva si make-up. Upravuje si vlasy a v duchu si hovoríte, ako veľmi jej to pristane. Možno vás aj napadne: „Pre koho sa tak parádi?“

Odprevádzate ju k dverám a lúčite sa. Ona vám šepká do ucha: „Kiež by som mohla zostať tu s tebou, nechce sa mi tam ísť.“ To vás teší, no nepoviete nič. V duchu si myslíte: „Aspoň sa vráti skoro.“ Odchádza.

Je pol jednej ráno a vy stále nespíte. Nie preto, že sa vám nechce, ale preto, že neviete čo sa deje s vašou partnerkou. V hlave sa vám hrnie jedna myšlienka za druhou: „Čo asi robí? S kým je?“ Alebo horšie: „Čo s kým robí?“ A k tomu sa ozýva ešte vo vašej hlave: „Veď sa jej nechcelo ísť, tak kde je?“

Ako sa vysporiadať s touto situáciou, aby ste neohrozili svoj vzťah a aby ste mohli pokojne spávať?

Pri písaní tohto článku som sa pozrel výnimočne na wikipédiu a vyhľadal si termín žiarlivosť. Toto mi to vyhodilo:

Žiarlivosť (lat. zelotypia) je jedna z ľudských emócií, charakterizovaná nadmerným lipnutím na určitej osobe a zvýšenou obavou o jej stratu. Ide o komplex negatívnych emócií, hnevu, pocitu menejcennosti či depresií. Zjednodušene možno charakterizovať žiarlivosť ako pocit vlastnej nedostatočnosti.

V podstate to súhlasí s mojimi zisteniami. Osobne som bol veľmi žiarlivý. Dokonca sa môj prvý dlhodobý vzťah rozpadol kvôli mojej žiarlivosti. Práve táto skúsenosť ma primäla k tomu, venovať sa žiarlivosti viac a pochopiť ako vzniká.

Postupom času som dospel k dvom spúšťačom žiarlivosti:

1. Predchádzajúca zlá skúsenosť. Buď bol ten kto žiarli niekedy v minulosti podvedený (alebo niekto z jeho blízkeho okolia) alebo sám podviedol. Pri vlastnej nevere sa uplatňuje pravidlo: „Podľa seba súdim teba.“

Riešením ako z tohto bludného kruhu von je odpustenie. Ľahko sa to povie a ťažšie vykoná. Odpustite tým, ktorí vám ublížili alebo odpustite sebe, že ste ublížili.

2. Nedostatočné sebavedomie v niektorej oblasti života. Väčšinou žiarlime na druhých nie preto, že je im venovaná pozornosť našej polovičky, ale skôr preto, že si myslíme, že im je venovaná pozornosť, pretože majú to, čo my nie. Sú v niečom lepší ako my. Napríklad sú výrečnejší, zábavnejší, vedia tancovať a pod. Bojíme sa, že práve po tomto by mohla naša partnerka túžiť, a že práve pre toto by nás mohla opustiť.

V tomto prípade pomáha pochopiť, v čom si neveríme. V čom sa necítime úplne doma.

Odhalením tejto našej slabosti pred samým sebou sa vám naskytuje možnosť pracovať na tom. Nie všetko sa dá zmeniť. Ak to nejde, netlačte na pílu. Nemôžete byť dokonalý.

V takej situácii je dobré si uvedomiť jednu vec. Vaša partnerka je s vami a nie s niekým iným. Vybrala si vás a len vás. A to práve preto, aký ste.

Vypracujte si stratégiu ako sa zbaviť žiarlivosti

Či už sa jedná o prvý alebo o druhý spúšťač je dobré sa o tom so svojou partnerkou porozprávať. Pozor nie jej niečo vyčítať! Cieľom rozhovoru nie je nájsť vinníka alebo dôvod prečo žiarlite. Cieľom rozhovoru by mala byť snaha o vzájomné porozumenie a podporu. V podstate by sa dalo povedať, že hľadáte spojenca v boji proti žiarlivostným myšlienkam. Tým, ktoré vám nedávajú spávať, ktoré vás otravujú a vyčerpávajú.

0. Krok – Uvedomte si váš najsilnejší spúšťač

1. Krok – Dohodnite si čas rozhovoru s partnerkou

Kľúčové je, aby ste mali dostatok času, aby obidvaja súhlasili a chceli sa rozprávať a aby vás nič nevyrušovalo.

Príklad ako sa dá dohodnúť na rozhovore: „Miláčik máš teraz čas sa tak na hodinku porozprávať?“ Ak odpovie áno, môžete sa spoločne usadiť a porozprávať. Ak nie, môžete pokračovať: „Našla by si si čas niekedy tento týždeň hodinku až hodinku a pol? Chcel by som sa s tebou porozprávať o svojich haluziach.“

Pravdepodobne sa začne vypytovať a bude sa chcieť rozprávať hneď aj napriek tomu, že niečo robí. Neodporúčam sa však o vážnejších témach rozprávať pri iných činnostiach. Väčšinou z toho nič dobré nevzíde. Radšej stojte za svojím a pokúste sa dohodnúť si termín rozhovoru, ktorý bude obom vyhovovať.

2. Krok – Nájdite si v partnerke spojenca

Viem, znie to divne. Veď vás váš rozum neustále presviedča, že je to práve ona, ktorá môže za to, že žiarlite. Je to ona, ktorá spúšťa vaše správanie a myšlienky. A je to naozaj tak?

Spúšťače žiarlivosti som popisoval vyššie. Možno s nimi zatiaľ nesúhlasíte, no som presvedčený, že ak sa budete v sebe dostatočne hlboko hrabať, objavíte jeden z nich. Či už to bude nevera z jednej alebo druhej strany alebo nedostatočné sebavedomie.

Partnerka v tejto situácii nie je váš nepriateľ. Ste ním vy sám. Ak bude vaším cieľom v rozhovore obviňovanie a snaha kontrolovať partnerku, tak ju postupne zaženiete do kúta. Často krát sa potom stáva, že takto tlačená partnerka nakoniec urobí to, čoho ste sa najviac obával. A to možno práve preto, že ste ju tlačili. Nestane sa to našťastie po jednom takom rozhovore. No môže sa to stať, ak sa žiarlivostné scény opakujú.

3. Krok – Pomenujte otvorene svoj strach a pozorne počúvajte

Povedzte svojej partnerke, že sa bojíte a prečo. Ak neviete napríklad tancovať, tak jej povedzte: „Bojím sa, pretože neviem tancovať a ty rada tancuješ. Čo ak si nájdeš niekoho podobného ako ja, kto bude vedieť tancovať?“ Vo svojej komunikácii sa snažte používať ja výroky a nie hodnotenia alebo zovšeobecnenia.

Pravdepodobne na to príde reakcia typu: „Nikto nie je ako ty.“ Dopýtajte sa, čo to znamená. Chcite vedieť viac. Vysvetlite partnerke, že potrebujete vedieť prečo je s vami, aby ste vedeli lepšie bojovať so svojimi nepríjemnými myšlienkami. Poproste ju o pomoc a povedzte jej návod ako vám môže pomôcť. Mne osobne pomohlo rozprávať sa o tom, čoho som sa najviac bál. Potreboval som totiž, aby ma moja polovička „presvedčila“, že bludy, ktoré vymýšľa môj mozog o tom, čo robí, keď s ňou nie som, sú naozaj len bludy.

Počúvajte a nespochybňujte. Vo vzťahu platí, že jeden druhému by mal veriť. Aj napriek tomu, že vám váš mozog nahovára, aby ste jej neverili, verte jej pokiaľ sa nepreukáže opak. Neverte slepo, no nespochybňujte všetko. Nájdite balans medzi realitou a vašimi výmyslami. Výmysly zahoďte a snažte sa venovať pozornosť len realite.

Ak si spravíte z partnerky spojenca je pre vás oveľa ľahšie jej uveriť. V tomto kroku je nevyhnutné, aby ste si navzájom verili. Ak vám povie, že nič nerobila, nezostáva vám nič iné, len jej veriť. Viem, je to niekedy ťažké. Možno vám pomôže spomenúť si, že aj vy sa vo svojom živote stretávate s druhým pohlavím a nemáte žiadnu potrebu začínať si niečo viac, pretože milujete svoju polovičku. Ak vám vaša polovička hovorí, že vás miluje, tak jej verte, že to, čo platí pre vás, platí aj pre ňu. Ak je vo vašom vzťahu spokojná, nemá žiadny dôvod hľadať si iný vzťah.

4. Krok – Dohodnite si spoločnú stratégiu

Nájdite spoločne štýl komunikácie, ktorý vám pomáha zvládať svoju žiarlivosť. Mne osobne pomohlo, ak mi moja partnerka hovorila, čo robila. Vďaka tomu som dokázal potlačiť žiarlivostné myšlienky (potlačil som strach z neznáma, pomocou poznania toho, čo sa dialo). Taktiež mi pomohlo pracovať na svojom sebavedomí a uvedomiť si, že moja partnerka je so mnou preto, aký som, pre tie kvality, ktoré teraz mám a nie je so mnou preto, aby ma chcela zmeniť k obrazu mužov, na ktorých som žiarlil.

Odporúčanie: Za žiadnu cenu sa nesnažte partnerku obmedzovať a kontrolovať. Možno zo začiatku sa jej bude zdať vaša žiarlivosť roztomilá, no po čase, keď jej začnete hovoriť, kde má chodiť a čo má robiť, sa začne cítiť ako v klietke. Prirodzenou reakciou je, že sa bude snažiť dostať von.

Dalo by sa povedať, že žiarlivosť je prezlečený strach. Strach z toho, že stratíme to najcennejšie, kvôli čomu budeme trpieť. Je to práve váš strach, ktorý zväzuje vás a následne aj vašu partnerku.

Namiesto strachu je dobré postaviť vzťah na vzájomnej dôvere, porozumení a spolupráci. Zdieľajte vo svojom partnerstve vaše najväčšie strachy a nebudete ich musieť vláčiť sami. Vždy sa ľahšie kráča, ak sa záťaž rozloží medzi dvoch.

Máte aj vy vlastné stratégie zvládania žiarlivosti? Budem rád, ak ich napíšete do komentára. Pomôže to nám všetkým. Stratégií nie je nikdy dosť 🙂

Páči sa ti článok? Budeme radi, ak o ňom povieš ostatným.

Optimista, milovník života a ľudskosti, hobby freediver. Ak neškolím alebo nedohadujem nejaké nové zaujímavé spolupráce, môžete ma nájsť s rodinou a priateľmi alebo vo vode ako sa potápam. P.S. Dobre vychladená kofola nikdy nemôže byť zlá ;) Moje motto je: "Spero dum spiro" (Dúfam, kým dýcham)

4 komentáre

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

  • K tomu prvemu kroku: u nas to s partnerom funguje trocha inak. Nezvykneme si dohodnut cas rozhovoru, lebo to mi pripada trocha ako „musime sa porozpravat“, co pre mna nema velmi pozitivny nadych. Skor si vzdy vyberieme cas, kedy vieme, ze mame cas nerusene sa porozpravat a proste zacneme. Bud je to pocas nasho ritualu – pitie kavy na balkone – ked mame nerusenu pol hodinu a viac. Alebo pocas dlhsich prechadzok so psom.

    Mozno sa niekomu bude takto tiez lahsie zacinat s takymto typom rozhovoru.

    Zuz

    Zuzana Farkasova Reply
  • Ak, sú zranenia hlbšie, podvedomé a nepomáha žiadny z uvedených krokov, skvelá stratégia je modlitba, prípadne ďalšie kroky, ktoré sú pre pokrstených 🙂

    Eva Reply
    • Súhlasím, že modlitba môže byť napomáhajúca stratégia a dodal by som, že pre ľudí iných vierovyznaní, to tiež môže byť ich modlitba ako aj rôzne formy meditácie.

      Martin Čajko Reply
  • Ja vyroky su klucom. Ak obaja hovorite len o svojich pocitoch a nesudite pocity druheho, tak ziarlivost nie je ziadny problem.
    No stalo sa mi aj v predoslom vztahu, ze napriek tomu, ze som svoju ziarlivost opisoval v ja vyrokoch, moja partnerka nevedela moju ziarlivost prijat. Moznoze to, co som hovoril, uplne nevyjadrovalo to, co som citil.

    Michal Mihálik Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.