Učiteľka v škôlke: „Si zlá ako čert!“
Dievčatko: „Ja nie som čert ,“ začína plakať.
Učiteľka: „Ale áno, len ti treba rožky nájsť!“
Dievčatko sa chytá za hlavu, akoby hľadalo rožky.

Tak ako v komunikácii s dospelými, i v komunikácii s deťmi je bežne používané celé spektrum manipulatívnych techník. Avšak deti, na rozdiel od dospelých, sú proti manipulácii často bezbranné. Malé deti ešte nemajú žiadne vnútorné obrany v podobe kritického myslenia či pevného hodnotového rebríčka. Ich mozog je naprogramovaný tak, aby považoval slová dospelých za dôležité a pravdivé. Keď dospelí používajú v komunikácii s deťmi manipulatívne techniky, deti ich slová prijímajú bez rozmýšľania, na úrovni emócií a predstáv. Aj keď sa deti pokúšajú brániť, slová dospelých sa im chtiac-nechtiac vryjú do pamäti.

Prečo majú dospelí tendenciu deťmi manipulovať

Vyhrážky, tresty, ponižovanie, odmeny a pochvaly boli úplne bežnými výchovnými metódami ešte v nedávnej minulosti. Dnes už je trend iný, no vnútorné nastavenie rodičov sa ešte úplne nezmenilo. Dospelí, ktorí sa snažia deti priviesť k istému správaniu a prežívaniu, sú spravidla presvedčení, že vedia, čo je pre deti dobré. Tak ako v minulosti, nasledujú isté kultúrne zaužívané vzorce či návody a veria, že práve vďaka nim budú z ich detí schopní dospelí ľudia. Takže paradoxne, deťmi často manipulujeme práve preto, lebo chceme, aby sa dobre uplatnili v našej spoločnosti.

Druhou častou príčinou je naša tendencia zjednodušovať komunikáciu. Môže to vyzerať napríklad takto:

Kratšia forma: „Ten obrázok je krásny. Si šikulka!“ (Hodnotenie)

Dlhšia forma: „Páči sa mi, ako si nakreslil tento obrázok. Najmä kontrast medzi modrou a žltou, tu pri slnku.“

Kratšia forma: „Peter to napísal bez chyby, pozri!“ (Porovnávanie)

Dlhšia forma: „V tejto vete máš napísané v slove byť mäkké i namiesto tvrdého. A v tejto zase opačne. Vieš, prečo sa to tak píše?“

Kratšia forma: „Čo si šiši? Nevieš, že to nemáš chytať?“ (Zahanbovanie)

Dlhšia forma: „Keď to chytíš, tak si od toho pofarbíš ruky. Z rúk sa ti potom farba môže dostať na oblečenie alebo na tvár. Táto farba sa veľmi ťažko umýva a z oblečenia by sa nevyprala.“

Kratšie vyjadrenia nám šetria čas. Ale bohužiaľ len zdanlivo. Čas, ktorý ušetríme v tejto chvíli, často stratíme neskôr. Budeme totiž musieť riešiť rôzne problémy, ktoré kvôli zjednodušenej komunikácii vzniknú. Rodičia majú často pocit, že musia deťom všetko stokrát opakovať. Nezriedka je to spôsobené práve tým, že to ani raz nepovedali tak, aby dieťa dôkladne porozumelo, ako veci fungujú a čo a prečo od neho rodič očakáva.

Medzi techniky často používané v komunikácii s deťmi patria:

Hodnotenie: „Prečo si taký lenivý?“ „Ty si šikovná, ty to určite zvládneš!“

Porovnávanie: „Pozri sa na Martinka, ako sa on tíško hrá!“ „Kto zje viac zeleniny?“

Sugestívne otázky: „To je pekný psíček, že?“ „Dáš si aj toto zdravé jabĺčko, však?“

Bagatelizácia: „Nič sa nestalo. To ťa nemôže až tak veľmi bolieť.“

Blokáda: „Urobíš to tak, lebo som povedal!“ „O tomto s tebou nebudem debatovať.“

Apel na obavy: „Keď nebudeš papať, zje ti to havo!“ „Zoberie ťa policajt!“

Apel na férovosť: „Ty si skákala na trampolíne pred obedom, tak teraz by bolo fér, aby si nechala skákať Emku!“

Zahanbovanie: „ Teraz sa rozprávajú dospelí, ty tomu ešte nerozumieš…“ „To som mala zase akého vola vyvolať!“
Citové vydieranie: „Takto si sa nám odvďačil za to všetko, čo sme pre teba spravili? Pozri, mamu z toho bolí hlava.“

Ako manipulácia vplýva na deti

Deti ešte mnohým veciam nerozumejú a potrebujú sa ich naučiť. Okrem iného sa učia vyznať sa vo svojich vlastných emóciách, reakciách a myšlienkach. Keď deti manipulujeme, je to, ako keby sme im hovorili: „Tvoje pocity a názory nie sú dôležité.“ či  „Máš byť taký, ako ti hovoríme my.“ V hlave dieťaťa potom nezriedka beží niečo ako: „Dospelí mi nerozumejú. Zrejme sú moje myšlienky a emócie zlé a mal by som byť iný.“ V extrémnom prípade sa deti vôbec neučia pracovať s vlastným prežívaním. Učia sa, že nie oni sami, ale iní (dospelí) vedia, aké by mali byť a čo je pre ne dobré. Aj z nášho pohľadu pozitívne formulované techniky, ako pochvala, či apel na férovosť majú na deti podobné účinky – prečo je tomu tak sme podrobnejšie rozobrali v článku o hodnotení.

Deti, ktoré sú tlačené do istých vzorcov správania a prežívania majú dve základné možnosti reakcie. Prvou je podvolenie sa a poslušnosť, vyhovenie požiadavkám dospelých. Tieto deti, často aj v dospelosti, sú následne závislé od hodnotenia svojho okolia. Majú nízke sebavedomie, nevedia sa samostatne rozhodovať. Druhou možnosťou je vzdor a odpor voči tomu, čo dospelí žiadajú. Deti a teenageri bojujú o svoju nezávislosť. No v skutočnosti sú na manipulátorovi stále závislé, akurát majú tendenciu urobiť presný opak toho, čo je od nich požadované.

Pri emocionálne veľmi extrémnych formách manipulácie, ako napríklad časté vydieranie a zahanbovanie, si deti vytvárajú negatívny obraz o sebe. Tieto deti môžu ubližovať sebe alebo sa snažiť pomstiť svojmu okoliu. V dospelosti to môže viesť až k vzniku rôznych duševných porúch.

Ako sa vyhnúť manipulovaniu našich detí

1. Preskúmajte svoje vnútorné nastavenie. Aby ste znížili riziko, že budete deti manipulovať, je užitočné uvedomiť presvedčenia typu „deti by mali…“, či „dieťa musí…“. Je naozaj nutné, aby to bolo práve takto? Čo by sa stalo, keby ste sa na chvíľu týchto presvedčení vzdali?

2. Oprostite sa od tlakov okolia. Je len a len na vás, ako so svojím dieťaťom komunikujete. Nenechajte sa sami zmanipulovať ľuďmi zo svojho okolia, ktorí majú svoju predstavu o tom, ako by ste vy mali vychovávať svoje dieťa. Je možné, že aj mnoho presvedčení v predchádzajúcom bode pochádza práve od nich.

3. Počúvajte svoje deti. Deti nám často nastavujú zrkadlo a dávajú spätnú väzbu. Ak si dieťa zapcháva uši alebo vraví: „Nehovor mi to!“, dáva jasne najavo, že náš spôsob komunikácie mu nie je príjemný. A ak používa nejakú manipulatívnu techniku, možno sa ju naučilo práve od nás!

4. Buďte empatickí. Pozrite sa na celú situáciu aj z pohľadu dieťaťa. Rozumie dieťa, tomu čo mu hovoríte? Cíti sa vami vypočuté? Veľa užitočných techník nájdete v knižkách Ako hovoriť, aby nás deti počúvali a Ako hovoriť, aby nás tínedžeri počúvali.

5. Používajte asertívne komunikačné techniky. Mnoho techník funguje rovnako dobre v komunikácii s dospelými i s deťmi. Výborné sú ja-výroky a aktívne počúvanie.

Ako ochrániť deti pred manipuláciou inými dospelými

Rozprávajte sa so svojimi deťmi na rovinu a otvorene. Budú na tento spôsob komunikácie zvyknuté a keď sa ich niekto bude snažiť manipulovať, je dosť možné, že vám o tom samy porozprávajú.

Zvážte, či sa dieťa zvládne vysporiadať s manipulátorom samo alebo potrebuje vašu pomoc. Záleží to od veku, povahy a schopností dieťaťa. Môžete si s dieťaťom prebrať situácie, v ktorých nevie reagovať a hľadať spolu možné reakcie.

Pokiaľ sa rozhodnete ísť za daným dospelým, majte na pamäti, že ho chcete získať pre spoluprácu a nie si z neho spraviť nepriateľa. Osvetlite mu, ako sa cíti vaše dieťa a hľadajte spoločne riešenia, ktoré vyhovujú obom stranám.  Ak sa vám zdá manipulácia neúnosná a všetko ostatné ste už skúsili, krajným riešením je prerušenie kontaktu dieťaťa s daným dospelým – napr. zmena triedy.

Vyhnite sa riešeniu situácie za chrbtom dieťaťa. Rozprávajte sa s ním (primerane jeho veku) a berte do úvahy aj jeho potreby a názory. Deti si veľmi dobre všímajú, ako dospelí komunikujú medzi sebou, takže keď situáciu vyriešite asertívne, budete dieťaťu zároveň vzorom.

Ak máte chuť, môžete si zatrénovať v krátkom kvíze

[WpProQuiz 71]