Je prirodzené, že mnohí z nás niekedy potrebujú pomoc druhých. A drvivá väčšina z nás je ochotná pomoc poskytnúť. Existujú však aj ľudia, ktorí sa naschvál stavajú do roly obete a pomocou emocionálneho nátlaku sa snažia získať rôzne služby od druhých ľudí.
„Absolútne tento týždeň nestíham, nemohol by si mi pomôcť? Strašne by mi pomohlo, keby si spravil …“
„Nemám úlohu, určite dostanem päťku. To už bude tretia tento rok, to by znamenalo, že prepadnem. Aj som si ju chcel urobiť, ale fakt sa nedalo, strašne mi bolo včera zle. Pomohol by si mi?“
„Šéf mi toho zase dal toľko a ešte mi aj vynadal, že som to mal minule zle. Pozrela by si sa mi na to, či to mám dobre?“
Samozrejme, pokiaľ sa to stane raz a príčiny vyzerajú byť naozaj objektívne, tak je úplne normálne pomôcť. Sú však ľudia, ktorí majú podobné požiadavky úplne pravidelne. Hranie roly obete je formou získavania vplyvu nad svojím okolím a nesie so sebou ďalšie negatívne dopady. Obeť si potrebuje nájsť niečo alebo niekoho, kto ju utláča. A keď nikto taký neexistuje, tak si niekoho vytvorí.
Teraz si môžete zatrénovať v krátkom kvíze
[WpProQuiz 90]
Ako sa brániť?
V prvom rade je potrebné identifikovať, či sa naozaj jedná o extrémnu situáciu, alebo je to u danej osoby opakujúce sa správanie. Ak je to pre nás dôležité, môžeme sa na to opýtať spoločných známych, pretože je vysoká pravdepodobnosť, že sa s podobným správaním stretli.
Pokiaľ získame pocit, že sa jedná o účelnú manipuláciu, máme viacero možností, ako postupovať.
Ide o to uvedomiť si, že sa jedná o kombináciu emocionálnych apelov na ľútosť, súcit a niekedy aj lichotenie. Skúsený manipulátor dokáže zahrať celú škálu emocionálnych prejavov ako zúfalstvo, vyčerpanie, hnev, smútok alebo plač. Hlavne ak zistil, že mu v minulosti priniesli to, čo chcel.
Ak sme sa s týmto správaním u danej osoby stretli prvý krát, tak by sme v žiadnom prípade nemali tieto prejavy spochybňovať, ani vyčítať druhému to, že je manipulatívny.
Mali by sme ponúknuť pomoc, avšak konštruktívnym spôsobom. Je potrebné nájsť dlhodobé riešenia, vďaka ktorým sa naučí riešiť podobné problémy samostatne.
Zoberme si prvý príklad. Ak sa to stane raz, tak je to v poriadku. Ak sa to stáva opakovane, môžeme povedať:
„Veľmi rád ti pomôžem. Vidím, že máš tieto problémy s nestíhaním termínov opakovane. Čo keby sme sa teda zamysleli nad tým, ako by si si mohol zorganizovať čas lepšie?“
Tu sa väčšinou začne odlišovať manipulátor od človeka, ktorý naozaj potrebuje pomoc. Manipulátor nás začne presviedčať, že už sa snažil, že už skúšal všetko a aj tak sa to nedá. Tým pádom ešte prehĺbi svoju rolu obete. Pokiaľ sa ho opýtame, čo presne vyskúšal a nefungovalo to, bude len zriedka nasledovať zmysluplná a detailná odpoveď. Skôr sa dočkáme niečoho ako: „Čítal som rôzne knihy, skúšal som to, čo tam písali a vôbec to nepomohlo.“ alebo „Skúšal som všetko, čo som vedel, už nemám síl niečo skúšať.“
Pokiaľ manipulátorovi odmietneme pomôcť, často bude nasledovať jeho hnev spolu so snahou vyvolať v nás pocity viny alebo strachu.
„Čo si to za kamaráta, keď mi v najhoršej chvíli nepomôžeš?“
„Si moja posledná nádej.“
„Všetci na mňa kašlú, nikto mi nepomôže, to si môžem rovno hodiť slučku.“
V týchto situáciách je dôležité, aby sme sa zachovali pokojne a stále poskytovali konštruktívnu podporu:
„Chcem ti pomôcť. Som tu pre teba a podporím ťa, pokiaľ sa rozhodneš tento problém naozaj riešiť. Považujem však za dôležité, aby sme ho riešili zmysluplne – aby sme spravili určité zmeny tak, aby sa neopakoval.“
Ak bude hranie obete naďalej pokračovať a manipulátor sa bude dožadovať napríklad toho, aby ste celú prácu spravili zaňho, je často najlepšie použiť pokazenú gramoplatňu:
„Za týchto podmienok ti nechcem pomôcť. Keď to budeš chcieť naozaj vyriešiť, pokojne za mnou príď.“
Dlhodobou obranou je držať si určitý odstup od ľudí, ktorí sa neustále stavajú do role obete.
Páči sa ti článok? Budeme radi, ak o ňom povieš ostatným.
Máte aj nejaký vzorec, podľa čoho si tieto „obete“ vyberajú obeť? Veľmi to pociťujem v škole…skúsila som vašu radu: „Dlhodobou obranou je držať si určitý odstup od ľudí, ktorí sa neustále stavajú do role obete.“ Ale v škole sa to skrátka nedá… Čo mám robiť so spolužiačkou, ktorá je mi v pätách doslova všade, kde sa pohnem…a ak náhodou predsa niečo nestihne cezo mňa vyriešiť, nevolá, nepíše mi…ale rovno príde za mnou do práce? Som v takom štádiu, že som zo seba začala robiť nezodpovednú študentku, ktorá odovzdáva všetky práce tesne pred termínom, len aby som s ňou nemusela preberať, ako to má napísať. Ale čo sa týka ostatných vecí, ako predsedníčka triedy to neviem „dať do outu“. Máte aj nejaký osvedčený návod, ako sa zbaviť „školského upíra“ bez toho, aby som nevyvolala konflikt? Táto dievčina je vie perfektne zahrať, ako jej na tom všetkom záleží a obrovským množstvom nekonečných otázok akoby sa snažila o to, aby som jej nadiktovala správne odpovede, typy, návody, testy…skrátka všetko…len aby si to nemusela vyhľadať alebo vypracovať sama…
Zabudla som dodať…dievčina má vážny zdravotný handikep, ktorý využíva na vzbudenie ľútosti a potreby jej pomáhať. Zároveň, ak jej niekto nepomôže, dá mu pred ostatnými riadne pocítiť, aký je „neférový – bezcitný“ človek, že jej nevyhovel…
Ahoj Zita,
jedná sa o komplexnú situáciu a teda jedna technika pravdepodobne na ňu stačiť nebude. Pokúsim sa ti dať zopár námetov na zamyslenie, čo by sa dalo v takejto situácii robiť.
1. Najprv by som sa zameral na seba a svoje prežívanie. Snažil by som sa pochopiť, aké pocity mám z celej situácie a prečo. To, že chodí za tebou a stále po tebe niečo chce je pravdepodobne na povrchu. Pod tým sa asi nachádza ďalšie vysvetlenie. Napríklad nejaký pocit. Porozumej svojej motivácii a pocitom. Pomôže sa ti to rozhodnúť a následne vybrať správanie. Preskúmaj teda svoje vnútorné nastavenie.
2. Ako sa na to pozerám, vychádza mi to tak, že máš dve možnosti. Buď jej povieš, ako vnímaš celú situáciu a budeš znášať prípadné následky alebo budeš naďalej mlčať a znášať následky.
Ak sa rozhodneš jej povedať svoj názor, urobil by som to prostredníctvom ja-výrokov a v súkromí. Povedal by som jej otvorene, ako celú situáciu vnímam a čo sa mi na tom nepáči. Ak chceš spolupracovať na konci môžeš dodať, že rada jej pomôžeš, no bola by si rada, ak by ste si stanovili nejaké hranice, lebo toto je pre teba priveľa. Je tu riziko, že to nepochopí a že to celé skončí konfliktom. Bohužiaľ s tým treba počítať. Písala si, že podľa teba využíva svoj handicap na obviňovanie druhých z neférovosti a bezcitnosti. Ak predpokladáš, že by sa niečo také mohlo stať a že by to mohlo ovplyvniť iné tvoje vzťahy v rámci triedy, môžeš použiť aj jednu stratégiu. Nie je úplne čistá, pretože si v nej pripravuješ pôdu ešte pred tým, než sa reálne niečo stalo. Pod stratégiou myslím, že by si sa zdôverila niektorým spolužiakom, na ktorých ti záleží, čo prežívaš vo vzťahu s danou osobou, ktorá ťa využíva. Môžeš sa im zdôveriť, že nevieš ako to riešiť a že sa bojíš jej hocičo povedať, pretože ťa môže potom očierňovať. Okrem toho, že budú poznať tvoj názor a vidieť situáciu tvojimi očami, je možné, že ich napadne aj nejaké iné riešenie.
Stratégia je to v tom, že si ich získaš na svoju stranu, tým že im povieš, čoho sa obávaš a ak sa tvoje obavy (obviňovanie druhej osoby, že si neférová) naplnia. Oni uvidia jej správanie a postavia sa na tvoju stranu.
K celej tejto situácii mi napadá príklad z môjho života. Ešte keď som bol na strednej mal som jedného spolužiaka, ktorý bol jeden rok často chorý. Keď prišiel do školy, bolo samozrejme, že si zisťoval, čo sme preberali a snažil sa dobehnúť zameškané. To by bolo všetko v poriadku. Po večeroch mi písal a pýtal sa ma na domáce a ako má čo riešiť. Po čase sa však z toho stal zvyk. Aj napriek tomu, že bol v škole a na hodine, tak mi písal, čo máme za domácu alebo ako to má riešiť. Došlo to, až do štádia, že som mal podobný pocit ako ty a to, že som využívaný.
Raz mi zase písal a mne došla trpezlivosť. Pomocou ja výrokov som mu povedal, že mám pocit, že ma využíva, pretože do školy chodí tak ako ja a stále si pýta domáce úlohy aj s riešeniami. Taktiež som mu povedal, že ja mu rád pomôžem, ale že toto už je veľa.
Následne na to, mi prestal písať, tak často a skôr mi písal viac k veci. Už si nepýtal výsledky úloh, ale snažil sa nájsť riešenie sám a len si ho overoval. Čo sa týka nášho vzťahu, doteraz spolu vychádzame ako kamaráti.
Veľmi pekne ďakujem za rozsiahlu odpoveď…stratégiu, ktorú si tu načrtol ma nenapadla…vyzerá však veľmi nádejne. S odstupom času dám vedieť, či zabrala, resp. ako to celé dopadlo…
Držím palce, nech to dobre dopadne 😉
Pingback: Čo môžeme robiť, keď niekto manipuluje tým, že sa stavia do roly obete - Manipulácia - Čarodejníctvo
Čo keď sa človek chce iba vyrozprávať a posťažovať si? Neuvedomujúc si, že sa stavia do pozície obete, nehľadajúc riešenia? Ako s takými ludmi komunikovať? A ako zistíš, že pri bežnej reči sa (nevedomky) dávaš do pozície obete? A čo pomáha odnaučiť sa to?
Ahoj, ďakujem za zaujímavú otázku. Myslím, že každý z nás má prirodzenú potrebu sa z času na čas vyrozprávať, a je to veľmi zdravé. Ako druhá strana stačí často iba počúvať, neponúkať rady alebo riešenia, a človek si vďaka rozhovoru usporiada myšlienky a zníži svoj stres. Manipuláciou sa to podľa mňa stáva vtedy, keď človek začne svoju rolu obete pravidelne využívať na to, aby druhých ľudí manipuloval ku určitým činnostiam, aby získaval výhody, aby niekto iný urobil za neho veci a podobne. Či sa sám dávam do role obete zistím asi jedine tak, že si budem robiť reflexiu svojej komunikácie a všimnem si, že to robím. Prípadne sa na to môžem spýtať druhých. Potom, keď si to viem všimnúť, si to neskôr všimnem aj priamo v danej situácii, a viem to v tom momente zmeniť.